halenárstvo

halenárstvo
(širičiarstvo) – krajčírstvo zamerané na šitie halien a širíc, voľných kabátov prevažne z bieleho súkna pre vidiecke obyvateľstvo.
Halernárstvom sa podomácky zaoberali sami roľníci a pastieri alebo remeselníci. Ako remeslo sa halenárstvo ustanovilo až v 16. a 17. storočí. Halenárske cechy s pomerne značným počtom majstrov boli najmä v Bratislavskej, Nitrianskej, Tekovskej, Novohradskej, vo Zvolenskej a v Gemerskej stolici. Do konca 18. storočia ich na Slovensku zostalo iba 6, a to v Bratislave (1659), v Trnave (pred rokom1670), v Hlohovci (1670), vo Štvrtku na Ostrove (1675), v Modre (1709), v Pezinku (rok založenia nie je známy), no niekde boli halenári pravdepodobne členmi krajčírskych cechov. Roku 1770 bolo v Pukanci 28 halenárov, roku 1828 bolo najviac halenárov vo Zvolene (36), v Tisovci (17), Ratkovej (12), Modre a Šaštíne (po 11), Nových Zámkoch (10), Pezinku (9), Senici a Lučenci (po 8). Roku 1872 si širičiari založili svoje spolky v Klenovci a Tisovci. Od konca 19. storočia halenárstvo ako samostatné remeslo postupne zanikalo a haleny šili krajčíri alebo sa zhotovovali doma, popri inom zamestnaní či pre vlastnú potrebu. Štatistika roku 1931 uvádza len 28 výrobcov pre trh, zatiaľ čo 2 647 ľudí šilo haleny len pre vlastnú potrebu.