glazúra

glazúra
– tenký povlak anorganického skla nataveného na povrchu keramického výrobku.

Hlavnou funkciou glazúry je pokryť pórovitý povrch výrobku, urobiť ho nepriepustným, hladkým a dať mu určitý estetický vzhľad. Glazúrový povlak zlepšuje technické vlastnosti výrobku. Zvyšuje jeho pevnosť, nepriepustnosť voči kvapalinám a umožňuje ľahké čistenie povrchu. Hlavné druhy glazúr podľa zloženia sú:
olovnatá – nízko taviteľná, lesklá, dobre sa rozteká a zafarbuje farbiacimi oxidmi. Používala sa v rímskej keramike, v islamskej a európskej keramike to bola najpoužívanejšie glazúra. Je typická pre ľudovú keramiku;
ciničitá – biela nepriesvitná glazúra, ktorá vzniká pridaním oxidu ciničitého do olovnatej glazúry. Používa sa najmä na majolike a fajanse;
hlinitá – glazúra, ktorej jedinou alebo najväčšou súčasťou je nízko taviteľná hlina, ktorá sa pri vypálení spečie;
soľná – dosahuje sa na vysokožiarovej keramike hodením kamennej soli do pece v konečnej fáze vypaľovania. Vtedy vznikne oxid sodný, ktorý z kremičitanov utvorí slabý, ale tvrdý povlak polopriesvitných glazúr.

Materiál: