figurálna keramika

figurálna keramika – plastika ľudských alebo zvieracích postáv z vypálenej hliny.

figurálna keramika – plastika ľudských alebo zvieracích postáv z vypálenej hliny. Zhotovovala sa pomocou foriem alebo bola ručne modelovaná. V ľudovej keramickej produkcii nemala spočiatku väčší význam. Drobnými figúrkami sa pôvodne vypĺňal priestor v keramickej peci, aby sa lepšie vypálil ostatný úžitkový tovar. Vyrábali sa najmä figúrky zvieratiek ako hračky (prasiatko, vtáčik, koník, ovečka ap.), fajansové sväteničky a sošky s nábožentskou tematikou. Pre habánskych džbankárov, novokrstencov (habáni) platil podľa ich vierouky ešte v 17. stor. zákaz antropomorfného zobrazovania. Uvoľnil sa až koncom 17. stor., keď došlo k pokatolíčteniu a k asimilácii Habánov s okolitým slovenskym obyvatelstvom. Produkciu figurálnej keramiky na západnom Slovensku podnietil od 18. stor. dopyt pútnických miest Šaštína a Marianky. Sošky Piety produkovala dielňa v Sobotišti, Madony a sv. Jána Nepomuckého dielňa v Dechticiach. Zriedkavejšie boli betlehemské figúrky (Pukanec) a pre pôrodné baby panie v krinolínach s miskou na svätenú vodu. Na tradície voľnej figurálnej keramiky nadviazal po 1918 stupavský keramikár F. Kostka (1878–1951), neskôr I. Bizmajer (1922), ale aj I. Kóňa, M. Škarčák a ďalší modranskí figuralisti, kt. v 50. rokoch prispeli k výraznému rozvoju f. k. na Slov. Námety čerpali z ľudového prostredia, stvárňovali ľud. typy v rozličných životných, pracovných a sviatočných situáciách.