fašiangy a Veľká noc
Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Magicko-prosperitné úkony, charakteristické pre fašiangové obdobie mali blahodárne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali zábavy i fašiangové sprievody masiek. Maskovanie v obradoch a hrách už od najstarších čias spĺňalo magicko-rituálne a neskôr aj spoločensky zábavné funkcie. Samotné masky predstavujú zvykoslovné predmety vyrobené z najrozličnejších, v ľudovom prostredí dostupných materiálov.
Fašiangy
Najvýznamnejšie výročné slávnosti súviseli s jednotlivými etapami výročného zvykoslovného cyklu. Ich podstatou bolo úsilie ovplyvniť vegetačný proces, od ktorého priamo i nepriamo závisel život ľudí. Výročné zvyky sú vývojovo spojené s kozmologickými cyklami a kultovými obradmi na počesť mŕtvych predkov s celým komplexom úkonov, založených na princípe mágie a veštenia. Vyvrcholením jarného obdobia zo zvykoslovného hľadiska sú fašiangy a Veľká noc.
Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Magicko-prosperitné úkony, charakteristické pre fašiangové obdobie mali blahodárne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali zábavy i fašiangové sprievody masiek. Maskovanie v obradoch a hrách už od najstarších čias spĺňalo magicko-rituálne a neskôr aj spoločensky zábavné funkcie. Samotné masky predstavujú zvykoslovné predmety vyrobené z najrozličnejších, v ľudovom prostredí dostupných materiálov. Ich nositelia sa usilovali s nimi stotožniť sa nielen vonkajšou podobou, ale aj predstieraním, že do nich vstúpil duch predstavovaného. Zo staršieho obdobia sú na Slovensku známe len zoomorfné masky. Tieto masky súvisia s prvkami agrárnej mágie a pripisuje sa im predovšetkým plodonosná funkcia. Bývalo ich pomerne veľa a vo fašiangových sprievodoch mávali dominantné postavenie. V mnohých oblastiach na Slovensku dominovala maska turoňa - ako štylizácia býčej hlavy s rohmi. Atribút rohov determinoval túto masku. Tvorivá štylizácia zvieracích postáv zanechala zväčša isté reálne vzťahy k skutočnému vzhľadu zvieraťa. Z tohto hľadiska podobnou, rovnako ústrednou maskou vo fašiangovej burze v Liptovských Sliačoch (Ružomberok), je maska chriapy. Jej podoba tvarom i hereckým výkonom sústreďuje na seba pozornosť nielen vo fašiangovom sprievode, ale aj po jeho skončení na fašiangovej zábave. V menšej miere sa vo zvykoslovných prejavoch na Slovensku objavovali aj ďalšie zvieracie masky - maska koňa, barana a kozy. Jednoznačne najrozšírenejšou zvieracou maskou na našom území bola maska medveďa. V podstate sa na Slovensku vyskytovala v dvoch hlavných podobách, ktoré sa však často vzájomne prelínali a nahradzovali. Bola to maska medveďa v kožušinovom odeve alebo maska medveďa, vyrobená zo slamy či hrachoviny. Popri zvieracích maskách našli v slovenskom zvykosloví veľmi časté uplatnenie i ľudské - antropomorfné masky. Vo väčšine prípadov býval ich charakter zrejmý, veľakrát sa však prelínali so zvieracími maskami, alebo maskami tajomných nadprirodzených bytostí. Podobu človeka mal slameník. Slamené masky predstavovali rôzne personifikácie fašiangov, pôstu, či koledy. Zároveň však naznačovali ukončenie určitých poľnohospodárskych prác. Do tejto skupiny patria i masky predstavujúce žobráka, starca, či stareny. K najčastejšiemu spôsobu maskovania vo fašiangových obchôdzkach patrilo prezliekanie sa mužov za ženy, ale aj maska predstavujúca súčasne ženu i muža - pouchlap - použena. V sprievodoch dominovali masky svadobného páru. K všeobecne rozšíreným fašiangovým antropomorfným maskám - patrili masky predstavujúce najrozličnejšie povolania či zamestnania - hájnik, lekár, vojak. Uvedené postavy bývali neobyčajne variabilné. Zúčastňovali sa sprievodov a spravidla parodovali zobrazované profesie v žartovných improvizovaných scénkach. Masky veľmi často zosmiešňovali i určité ľudské vlastnosti, ale často predstavovali i ľudí iných národností a náboženských vyznaní. Sprievody masiek sa nezaobišli bez muzikantov. Ich hudobné nástroje ako základ ľudovej inštrumentálnej hudby predstavujú v slovenskom prostredí veľmi rozsiahly celok, ktorý počíta takmer 200 nástrojových typov. Rozmanitosť ich zvuku ovplyvňuje aj materiál z ktorého boli vyrobené. V minulosti ich vyrábali deti, pastieri, stolári, kováči, špecializovaní remeselníci, husliari, citaristi, fujaristi, gajdoši, píšťalkári ap., ale aj mnohí hudobníci len pre svoju vlastnú potrebu.
Veľkonočné sviatky
Kalendárovo pohyblivý sviatok Veľkej noci závisí od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst, trvajúci od Popolcovej stredy, ktorou sa v ľudovom zvykosloví končili veselé fašiangové zábavy. V období pôstu sa nerobili žiadne veselé stretnutia ani svadby, nespievalo sa a zakázané bývalo aj vykonávanie určitých prác (šitie). Z hľadiska tradičnej duchovnej kultúry k sviatkom Veľkej noci patrili i obrady a zvyky predchádzajúcich dvoch týždňov, ktoré mali urýchliť koniec zimy a podporiť nový vegetačný cyklus v prírode. Bezpochyby mali veľmi úzky vzťah k poľnohospodárstvu a práci na poli. Bolo to preto, že množstvo dlho udržiavaných zvykov sa spájalo s ochranou budúcej úrody a vo všeobecnosti mali slúžiť k povzbudzovaniu vykonávaných poľnohospodárskych prác.
Symbolickým vynesením zimy z dediny, začína v slovenskom zvykosloví jar. Na Slovensku zimu v podobe slamenej ženskej figuríny Moreny vynášali mladé dievčatá na piatu pôstnu Smrtnú nedeľu. Pôvod tohto zvyku hľadajú bádatelia v pohanskom období. Skutočnosť je taká, že v niektorých obciach na Slovensku sa tento zvyk ešte stále uchováva, resp. bol obnovený. Pôvodne išlo o magický obrad, v priebehu vývoja sa však tento zvyk presunul do polohy zábavy.
Nosenie lesoly - májika
Šiestou pôstnou nedeľou - deň pomenovaný podľa kvetov, pripomínajúci Kristov príchod do Jeruzalema, je nazývaný Kvetnou nedeľou. Podľa kresťanského učenia prichádzajúceho Krista vítali v Jeruzaleme palmovými ratolesťami. V slovenskom ľudovom zvykosloví sa v tento deň dávali v kostoloch svätiť pučiace konáriky stromov - bahniatka, ktorým sa v minulosti pripisoval veľký význam a nadprirodzená, ba niekde i veľká liečivá moc. Na západnom Slovensku nosili po dedine dievčatá v tento deň lesolu - májik. Bola to zelená ratolesť, ozdobená kraslicami a farebnými stuhami. Lesola, na rozdiel od Moreny, symbolizovala nový život - prebúdzanie sa prírody. Symbol novosti sa prelínal s požiadavkou čistoty. Ak mali mať obradové úkony úspech, ľudia museli obnoviť a vyčistiť svoje príbytky i riad, v ktorom sa chystali pripravovať a konzumovať obradové veľkonočné jedlá. Od Kvetnej nedele až po Bielu sobotu - po Vzkriesenie prebiehal pašiový či veľký týždeň, vyplnený cirkevnými obradmi, pripomínajúcimi Kristovo utrpenie. Liturgický úkon pohostenia a obdarovávania v kostoloch je symbolicky spájaný s poslednou večerou. Kostolné zvony v tento deň umĺknu a zostávajú na znak smútku ticho až do Bielej soboty. Hlas zvonov býval nahradzovaný rapkáčmi a klepáčmi. Zvuky týchto nástrojov sa rozliehali po dedinách a ich úlohou bolo vyhnať z dedín zlé, démonické, ľudom škodiace sily. Zlých duchov vyháňali dlhým trúbením aj pastieri. Uvedené zvyky mali ochrániť dobytok, ktorý opúšťal práve v tento deň tradične maštale a prvý raz bol vyháňaný na pašu. Veľký piatok býval dňom hlbokého smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista. Spájala sa s ním viera v magickú silu zeme a preto sa v tento deň zakazovalo orať, siať, kopať. Zemou sa jednoducho nesmelo hýbať. S Bielou sobotou, na Vzkriesenie, súvisí príprava veľkonočných obradových jedál. Z mäsitých jedál sa varievala najmä šunka, v niektorých častiach Slovenska piekli jahňa. Symbolom Veľkej noci býval aj zajac - kultové zviera germánskej bohyne Ostary. K najtradičnejším veľkonočným jedlám na Slovensku patrili však vajíčka, symbolizujúce plodnosť a kontinuitu života. Na Bielu sobotu sa piekol obradový koláč, ktorý sa na východnom Slovensku nazýval paska. Bol to biely okrúhly koláč. Tradícia určovala upiecť toľko kusov tohto koláča, koľko mala rodina členov. V sobotu sa pripravené veľkonočné jedlá v mnohých oblastiach na Slovensku na Veľkonočnú nedeľu svätili v kostoloch. Išlo o významnú zložku sviatočnej veľkonočnej atmosféry. Po obede na Veľkonočnú nedeľu sa zvyšky z posvätných jedál pozbierali a následne zamiešali medzi osivo a zemiaky, ktoré sa išli sadiť a siať, vo viere, že dokážu zabezpečiť dobrú novú úrodu.
Zdobenie kraslíc
Zo zvykoslovného hľadiska veľmi významným býval Veľkonočný pondelok, ktorý sa spájal s kúpaním a šibaním. Ide o zvyk starého pôvodu, pravdepodobne magický obrad, ktorý sa až neskôr posunul do polohy zábavy. Vode sa pripisovala očisťujúca a ozdravujúca moc. Dotyku s čerstvou zeleňou zasa schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Pre mládencov, ktorí chodili kúpať a šibať, dievčatá mávali v každom dome pripravené pohostenie a ako odmenu dostávali rozličnými technikami zdobené kraslice. V poslednom období kúpanie a šibanie dievčat ustupuje. Doteraz darovávané, prekrásne zdobené kraslice, nahrádzajú kupované čokoládové vajíčka a zajace. Vytráca sa i pravý zmysel tradičných zvykov. A aj tie, ktoré sa zachovali dodnes, nadobudli v zmenených podmienkach celkom nový význam.
Stavanie májov
Na Veľkú noc nadväzujú májové slávnosti a Turice. Prvý máj býval tradičným sviatkom mládeže. Do rána mládenci sadili pred domami svojich dievčat vysoké stromy - máje. Kmene májov bývali olúpané, len na vrchu zostala koruna stromu ozdobená pestrými stuhami. Za postavené máje bývali mládenci na druhý deň
