farbiarstvo

farbiarstvo
- remeslo zaoberajúce sa farbením textílií.

Predchádzali mu stáročia domáceho farbenia pre vlastnú potrebu prírodnými farbivami. U nás sa farbiari zaoberali najmä farbením ľanového plátna, najviac dielní bolo na strednom a východnom Slovensku. Prvý cech farbiarov vznikol roku 1608 v Levoči. Jeho členmi sa stali majstri z viacerých spišských, ale aj stredoslovenských a východoslovenských miest. Levočský cech sa pokladal za celouhorský. Až roku 1713 vznikol samostatný cech v Kežmarku, neskôr v Spišskom Podhradí, Spišských Vlachoch, v banských mestách, v Bratislave a Košiciach. Patrónom farbiarov bol sv. Šimon, apoštol, syn farbiara šarlátu, patrónom farbiarov súkna bol sv. Jakub menší.

Farbiarstvo sa mimoriadne rozšírilo v súvislosti s domácou výrobou plátna na predaj (plátenníctvo) a so vznikom textilnej veľkovýroby v manufaktúrach. Zatiaľ čo v polovici 18. storočia bolo na Slovensku 50 – 60 farbiarskych dielní, na začiatku 19. storočia ich už bolo okolo 250. Osobitným odvetvím farbiarstva bola výroba modrotlače, vďaka ktorej sa farbiarstvo u nás zachovalo až do polovice 20. storočia, ojedinele až do súčasnosti.

Technika výroby:
batikovanie