dvere

dvere
– otvor, ktorým sa vchádza do uzatvoreného priestoru (domu, sýpky, maštale, pivnice a pod.) a ktorý sa zaisťuje pohyblivou doskou nazývanou rovnako dvere.

Dvere majú najmä zatváraciu, tepelnoizolačnú, oddeľovaciu a komunikačnú funkciu. Pôvodne slúžili aj na vetranie a osvetľovanie. Od najstarších období sa zhotovovali z dreva, boli nízke (130 – 160 cm) a pomerne široké (60 – 110 cm). Otvor tvorili prevažne stĺpy s čapovaným nadpražím, osadené do ¶prahu. Nadpražie bolo často zdobené rezbou a pomocou rohových pásikov tvarované do polkruhovej archivolty. Pri murovaných stavbách boli tieto portály kamenné, neraz ich nahrádzali (ako pri hlinených, niekde aj zrubových stavbách) stĺpmi osadenými medzi prah a nadpražie. Od polovice 19. storočia sa aj drevené portály či stĺpy obkladali rámom z dosiek.

Vývojovo najstaršie boli jednokrídlové dvere z jednej vrstvy 4 – 5 cm hrubých dosiek pribitých na 2 priečne položené dosky. Boli začapované do vertikálneho hranola osadeného dolu čapom do dreveného lôžka v prahovom dreve a hore uzatvoreného v drevenej (neskôr železnej) objímke, okolo ktorej sa otáčali. Dvere so stĺpikovým otáčaním (na veraj) vystriedali dvere so železným kovaním, závesmi (pántmi), neskôr aj kovovými zámkami. Od stredoveku sa v architektúre možno stretnúť aj s intarzovanými dverami, rámovými (drevený rám vyplnený doskami) a zvlakovými (šikmo kladené, úzke doštičky pribité drevenými alebo železnými klincami k vodorovne alebo zvisle debnenému podkladu, tvoriace geometrické obrazce). V 19. storočí mali sýpky a v oblasti Hontu aj domy majetnejších vrstiev železné dvere. Mladšou vrstvou sú dvojkrídlové dvere. Často sa vyskytovali aj priečne delené na 2 samostatné polovice (horná slúžila na vetranie a osvetlenie), bežné boli latkové poldvierka pred vstupnými dvermi do pitvora, ktoré zabraňovali hydine vstup do domu. V lete sa namiesto dvier využívali závesy z tkanín alebo siete.

Vstup do domu (na Slovensku najmä na pozdĺžnej strane) patril k reprezentatívnym častiam obydlia. Plocha okolo dvier i samotné dvere boli miestom na uplatnenie tvorivej invencie a dotvorenia celkového vzhľadu domu. Výtvarný prejav sa uplatňoval predovšetkým na osteniach dvier a na nadpraží (rezba, rytie, geometrický ornament, datovanie dokončenia stavby, vybíjanie klincami). Známe sú bohato členené vstupy (Kysuce, Orava), vytvárajúce drevené polkruhové archivoltové portály a kamenné portály zdobené maľbou (juhozápadné Slovensko.). Výzdoba samotných dvier spočívala buď vo vybíjaní klincami, alebo vo vykladaní doštičkami (geometrický ornament, solárny motív a i.).

Dvere v dome (medzi izbou a pitvorom, pitvorom a komorou) boli zhotovené podobne ako vstupné dvere. S vývojom interiéru a posunom funkcií jednotlivých priestorov skôr podliehali zmenám (dvere stolárskej výroby s okienkom v hornej tretine, existencia dvoch dvier z rozličného materiálu a konštrukcie, ktoré oddeľovali jednotlivé vnútorné priestory, a pod.) Dvere archaickej konštrukcie sa ešte v 60. rokoch 20. storočia bežne vyskytovali na obytných domoch na Kysuciach, Orave a Spiši, v iných oblastiach Slovenska sa udržali najmä na sýpkach, salašoch a iných hospodárskych objektoch. Na hospodárskych stavbách sa uplatňovali aj dvere vypletané alebo skladané do rámu zo štiepaných driev (podobne ako súseky). Od začiatku 20. storočia sa dvere na obytných priestoroch zväčšovali a konštrukčne zdokonaľovali. V súčasnosti sa používajú dvere stolárskej výroby s továrensky zhotovenými pántmi a zámkami.

Fotogaléria:
Materiál:
Remeselná skupina: