dvere

otvor, ktorým sa vchádza do uzatvoreného priestou a ktorý sa zabezbečuje pohyblivou doskou nazývanou rovnako dvere.
Dvere majú najmä zatváraciu, tepelnoizolačnú, oddeľovaciu a komunikačnú funkciu. Pôvodne slúžili d. aj na vetranie a osvetľovanie. Od najstarších období sa zhotovovali z dreva, boli nízke (130–160 cm) a pomerne široké (60–110 cm). Otvor d. tvorili prevažne stĺpy s čapovaným nadpražím osadené do ¶prahu. Nadpražie bolo často zdobené rezbou a pomocou rohových pásikov tvarované do polkruhovej archivolty. Pri murovaných stavbách boli tieto portály kamenné, často ich nahrádzali (ako pri hlinených, niekde aj zrubových stavbách) stĺpmi osadenými medzi prah a nadpražie. Od pol. 19. stor. sa aj drev. portály či stĺpy obkladali rámom z dosiek. Vývojovo najstaršie boli jednokrídľové d. z jednej vrstvy 4–5 cm hrubých dosiek pribitých na 2 priečne položené dosky. Boli začapované do vertikálneho hranola osadeného dolu čapom do drev. lôžka v prahovom dreve a hore uzatvoreného v drev. (neskôr železnej) objímke, okolo kt. sa otáčali. D. so stĺpikovým otáčaním (na veraj) vystriedali d. so železným kovaním, závesmi (pántmi), neskôr aj kovovými zámkami. Od stredoveku sa v architektúre možno stretnúť aj s intarzovanými d. , rámovými (drev. rám vyplnený doskami) a zvlakovými (šikmo kladené, úzke doštičky, pribité drev. al. železnými klincami k vodorovne al. zvisle debnenému podkladu, tvoriace geom. obrazce). V 19. stor. mali sýpky a v oblasti Hontu aj domy majetnejších vrstiev železné d. Mladšou vrstvou sú dvojkrídlové d. Často sa vyskytovali aj priečne delené na 2 samostatné polovice (horná slúžila na vetranie a osvetlenie), bežné boli latkové poldvierka pred vstupnými d. do pitvora, kt. zabraňovali hydine vstup do domu. V lete sa namiesto d. využívali závesy z tkanín al. siete. Vstup do domu (na Slov. hl. na pozdĺžnej strane) patril k reprezentatívnym častiam obydlia. Plocha okolo d. i samotné d. boli miestom na uplatnenie tvorivej invencie a dotvorenia celkového vzhľadu domu. Výtv. prejav sa uplatňoval hl. na osteniach d. a na nadpraží (rezba, rytie, geom. ornament, datovanie dokončenia stavby, vybíjanie klincami). Známe sú bohato členené vstupy (Kysuce, Orava), vytvárajúce drev. polkruhové archivoltové portály a kamenné portály zdobené maľbou (juhozáp. Slov.). Výzdoba samotných d. spočívala buď vo vybíjaní klincami, al. vo vykladaní doštičkami (geom. ornament, solárny motív a i.). D. v dome (medzi izbou a pitvorom, pitvorom a komorou) boli zhotovené pod. ako vstupné. Vývojom interiéru a posunom funkcií jednotlivých priestorov skôr podliehali zmenám d. stolárskej výroby s okienkom v hornej tretine, existencia dvoch d. z rozličného materiálu a konštrukcie, kt. oddeľovali jednotlivé vnútorné priestory, a pod. D. arch. konštrukcie sa ešte v 60. rokoch 20. stor. bežne vyskytovali na obytných domoch na Kysuciach, Orave a Spiši, v iných oblastiach Slov. sa udržali najmä na sýpkach, salašoch a i. hosp. objektoch. Na hosp. stavbách sa uplatňovali aj d. vypletané al. skladané do rámu zo štiepaných driev (pod. ako súseky). Od zač. 20. stor. sa d. na obytných priestoroch zväčšovali a konštrukčne zdokonaľovali. V súčasnosti sa používajú d. stolárskej výroby s továrensky zhotovenými pántmi a zámkami.
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Materiály:
drevo
Tematika:
architektúra a bývanie