dvere

otvor, ktorým sa vchádza do uzatvoreného priestou a ktorý sa zabezbečuje pohyblivou doskou nazývanou rovnako dvere.

Dvere majú najmä zatváraciu, tepelnoizolačnú, oddeľovaciu a komunikačnú funkciu. Pôvodne slúžili d. aj na vetranie a osvetľovanie. Od najstarších období sa zhotovovali z dreva, boli nízke (130–160 cm) a pomerne široké (60–110 cm). Otvor d. tvorili prevažne stĺpy s čapovaným nadpražím osadené do ¶prahu. Nadpražie bolo často zdobené rezbou a pomocou rohových pásikov tvarované do polkruhovej archivolty. Pri murovaných stavbách boli tieto portály kamenné, často ich nahrádzali (ako pri hlinených, niekde aj zrubových stavbách) stĺpmi osadenými medzi prah a nadpražie. Od pol. 19. stor. sa aj drev. portály či stĺpy obkladali rámom z dosiek. Vývojovo najstaršie boli jednokrídľové d. z jednej vrstvy 4–5 cm hrubých dosiek pribitých na 2 priečne položené dosky. Boli začapované do vertikálneho hranola osadeného dolu čapom do drev. lôžka v prahovom dreve a hore uzatvoreného v drev. (neskôr železnej) objímke, okolo kt. sa otáčali. D. so stĺpikovým otáčaním (na veraj) vystriedali d. so železným kovaním, závesmi (pántmi), neskôr aj kovovými zámkami. Od stredoveku sa v architektúre možno stretnúť aj s intarzovanými d. , rámovými (drev. rám vyplnený doskami) a zvlakovými (šikmo kladené, úzke doštičky, pribité drev. al. železnými klincami k vodorovne al. zvisle debnenému podkladu, tvoriace geom. obrazce). V 19. stor. mali sýpky a v oblasti Hontu aj domy majetnejších vrstiev železné d. Mladšou vrstvou sú dvojkrídlové d. Často sa vyskytovali aj priečne delené na 2 samostatné polovice (horná slúžila na vetranie a osvetlenie), bežné boli latkové poldvierka pred vstupnými d. do pitvora, kt. zabraňovali hydine vstup do domu. V lete sa namiesto d. využívali závesy z tkanín al. siete. Vstup do domu (na Slov. hl. na pozdĺžnej strane) patril k reprezentatívnym častiam obydlia. Plocha okolo d. i samotné d. boli miestom na uplatnenie tvorivej invencie a dotvorenia celkového vzhľadu domu. Výtv. prejav sa uplatňoval hl. na osteniach d. a na nadpraží (rezba, rytie, geom. ornament, datovanie dokončenia stavby, vybíjanie klincami). Známe sú bohato členené vstupy (Kysuce, Orava), vytvárajúce drev. polkruhové archivoltové portály a kamenné portály zdobené maľbou (juhozáp. Slov.). Výzdoba samotných d. spočívala buď vo vybíjaní klincami, al. vo vykladaní doštičkami (geom. ornament, solárny motív a i.). D. v dome (medzi izbou a pitvorom, pitvorom a komorou) boli zhotovené pod. ako vstupné. Vývojom interiéru a posunom funkcií jednotlivých priestorov skôr podliehali zmenám d. stolárskej výroby s okienkom v hornej tretine, existencia dvoch d. z rozličného materiálu a konštrukcie, kt. oddeľovali jednotlivé vnútorné priestory, a pod. D. arch. konštrukcie sa ešte v 60. rokoch 20. stor. bežne vyskytovali na obytných domoch na Kysuciach, Orave a Spiši, v iných oblastiach Slov. sa udržali najmä na sýpkach, salašoch a i. hosp. objektoch. Na hosp. stavbách sa uplatňovali aj d. vypletané al. skladané do rámu zo štiepaných driev (pod. ako súseky). Od zač. 20. stor. sa d. na obytných priestoroch zväčšovali a konštrukčne zdokonaľovali. V súčasnosti sa používajú d. stolárskej výroby s továrensky zhotovenými pántmi a zámkami.