drôtovanie

drotárska opravárenská technika, pri ktorej sa drôtom opletali do sietí hlinené nádoby i poškodené hospodárske náčinie z iných materiálov, najčastejšie zo slamy, skla, dreva.

 Drôtovanie keramického riadu patrilo k základným drotárskym technikám, z ktorých sa remeslo vyvinulo. Išlo o opravy poškodených, prasknutých , rozbitých, ale aj nových hlinených nádob, neskôr aj kameniny, porcelánu a skla. Najprv poškodenú nádobu, ak bolo treba drotár pozliepal hustým škrobovým lepidlom, alebo striedkou rozžutého chleba. Drôtovanie sa robilo niekoľkými spôsobmi, podľa techniky pletenia a tvaru ôk. Na keramiku sa používal mäkký žíhaný čierny drôt, na jemnejšie materiály medený alebo mosadzný. Zvláštnou technikou bolo drôtovanie fajok z porcelánu a morskej peny, ktoré prebrali drotári z textilnej techniky šitej čipky.

Drôtené siete - voľne viazané drôtené siete boli základom drotárskej technológie. Využívali sa na opravy poškodených keramických nádob. Typ drôtených sietí závisel od druhu výrobku, materiálu z ktorého bol zhotovený i rozsahu poškodenia. Využívali sa výplety s viac či menej pravidelnými štvorcovými, obdĺžnikovými, šesťuholníkovými i kosoštvorcovými okami, ktoré hlinenému riadu vracali jeho pôvodné vlastnosti. Špeciálnym druhom sietí boli jemnejšie siete, ktoré drotári prebrali z textilných techník najmä technika , najmä čipkárstva a to technika šitej čipky. Vyžívali ju pri práci s medeným a mosadzným drôtom pri opravách ušľachtilejším materiálov, najmä skla a porcelánu, no najmä fajok z morskej peny zohľadniť praktický i ozdobný efekt výpletu. Siete sú najčastejšie sú najčastejšie využívané predovštkým výtvarníci, ktorým umožňujú voľnejší tvorivý rozlet. Časť výtvarníkov využíva aj tradičné ozdobné prvky, ktoré komponuje v netradičných kombináciách.