drevoryt

drevoryt (xylografia) – obrazec rytý rydlom do zimozelovej dosky rezanej priečne cez letokruhy na grafické rozmnožovanie tlačou z výšky.

Techniku vyvinul 1770 Angličan Bewick. V modelácii a tieňovaní je bohatšia ako drevorez. Technika prenášania predlohy na dosku bola u drevorytu i drevorezu rovnaká. Spočívala v natretí povrchu dosky bielou vodovou farbou s pridaním arabskej gumy. Naň sa tušom alebo štetcom detailne naniesla kresba predlohy. Po rytí ostala na povrchu len kresba.

Pre knižky určené ľudu, ktorí sa tlačili v našich tlačiarňach, sa používali xylografie zhotovené vo Viedni (napr. v kalendári D. Licharda Domová pokladnica na rok 1847 sa použili xylografie L. Halana), pre časopisy Sokol a Černokňažník , vydávaných V. Paulíny-Tóthom v 60. rokoch 19. stor., sa ryli v Budapešti. V 19. stor. drevoryt ustúpil náročnejším grafickým technikám.

Pre bežné použitie vo výtvarnej práci sa dnes používa  tvrdé drevo hruškové, orechové, brestové drevo hrúbky až 10cm, pre väčšie plochy sa skladá z viacerých klátikov tak, že sa kmeň rozštvrtí a plocha sa skladá tak, aby letokruhy smerovali na jednu stranu. Plocha klátika musí byť dokonalo hladká a rovná čo dosiahneme tým, že ju vyhladíme do zrkadlového lesku skleným papierom. Na povrch sa natrie sivá farba zmiešaním bielej a čiernej tempery, na túto plochu sa zrkadlovo nakreslí dôkladný a presný náčrt budúceho diela. Na drevoryt sa používajú špeciálne rydlá, každé z nich ryje inú čiaru, žliabok od vlasovej hrúbky až široké stopy . Ryje sa do hĺbky 1 mm.