dózy na tabak

dózy na tabak
– drevené alebo keramické nádoby na ukladanie tabaku, cigár a cigariet vyvolané potrebami pri fajčení tabaku.

Tabak (Nicotiana) – narkotická rastlina z čeľade ľuľkovitých – sa do Európy dostal v polovici 16. storočia, na územie Slovenska pravdepodobne prostredníctvom Turkov a žoldnierskych vojsk. Koncom 17. a začiatkom18. storočia sa jeho pestovanie rozšírilo v niektorých južných a juhozápadných lokalitách, obyvatelia Záhoria s ním obchodovali na Morave a v Rakúsku. V 18. storočí a na začiatku 19. storočia sa u nás začala vydávať odborná literatúra o pestovaní tabaku. Rozširovanie produkcie tabaku brzdili zákazy fajčenia a zdaňovanie fajčiarov, neskôr monopolizácia výroby.

Správa tabakového monopolu prideľovala koncesie na pestovanie, určovala ceny tabaku a zabezpečovala školenie výrobcov tabaku. Pestovaním tabaku sa zaoberali roľnícke rodiny na vlastných záhradách, ale aj na veľkostatkoch formou podieľového prenájmu. Tabačiar dostával podiel z tržby za tabak vypestovaný na zverenom pozemku, byt a deputát.

Na Slovensku sa pestuje tabak viržínsky (Nicotiana tabacum) a v minulosti aj tabak sedliacky (Nicotiana rustica – machorka, čerbel, kapa). Roľnícky výrobný postup sa začínal vypestovaním sadeníc v pareniskách. Koncom mája priesady s korienkami obalenými hlinou vybrali a vysádzali do vyhnojenej a prekopanej alebo preoranej pôdy. Rastúce rastliny trikrát okopali motykou, vylamovali im kvety a bočné výhonky. V auguste začali listy zberať, ukladať vo dvojiciach vždy lícom k sebe a viazať do zväzkov, ktoré na voze, uložené hrotmi listov k sebe, odvážali domov. Pod kôlňou alebo v stodole sa presúšali (žltili). Po preschnutí každý list vyhladili rukou. Potom sa listy dosušovali na plotoch alebo ostrvách alebo navlečené na šnúrach, prípadne v spoločných sušiarňach.

Tabak sa využíval ako liečebný prostriedok (zapľúvanie beľma požutým tabakom – bagom alebo močkou, vkladanie tabaku do bolestivých zubov).

Materiál:
Remeselná skupina: