dožinkový veniec

dožinkový veniec
(žencovský veniec) – veniec uvitý na záver žatevných prác.

Žnice ho plietli v posledný alebo predposledný deň žatvy zo všetkých druhov zožatého obilia, z poľných, neskôr papierových kvetov a zo stužiek na spôsob venca, kytice, zložitejších tvarov špirály, koruny, koša, architektonických tvarov domu, kostola (Hont), výnimočne s figúrkami žencovského páru (Slovenský Meder).

Dožinkový veniec niesli žnica a žnec v rukách, na palici alebo na hlave v sprievode ostatných žencov k domu gazdu, veľkostatkára. Po odovzdaní  venca sa gazda poďakoval, pohostil žencov a gazdiná poliala žnicu vodou, aby bolo obilie čisté. Dožinkový veniec visel v dome gazdu na izbovom tráme nad stolom alebo na háku nad bránou do Štedrého dňa alebo do budúcej žatvy. Zrno z  venca sa s prosperitným zámerom pridávalo do siatin a na Štedrý deň sa so zvyškami štedrovečerných jedál dávalo kravám i sliepkam. V posledných desaťročiach došlo k inovácii pletenia a k obohateniu i tvarov dožinkového venca, ktorý družstevníci odovzdávali predsedom JRD alebo niesli pri príležitosti celoštátnych dožinkových osláv v Nitre (dožinky).

Fotogaléria:
Materiál: