dospievanie, láska, svadba
Svadbu predchádzalo predsvadobné obdobie. Jeho hlavnou súčasťou bola výmena darov z lásky. Najčastejšími darmi z lásky v slovenskom prostredí v minulosti boli zdobené piesty, praslice, hrable, perníkové srdcia, prinášané z výročných jarmokov a týždenných trhov, pierka, vyšívané košele, kraslice a ešte mnohé iné predmety. Ich súčasťou bývali i nápisy a datovanie s monogramom darcu, alebo obdarovaného.
Dary z lásky
Určujúcim významom darov z lásky bola zásada vzájomnosti. Odmietnutie, alebo vrátenie daru sa v tradičnej kultúre hodnotilo negatívne.
Výmene daru z lásky sa pripisovala magická sila. Vyplývalo to z predstavy, že spolu s darom prechádza k obdarovanému aj časť bytosti darcu a tým sa medzi nimi vytvára tesnejší zväzok. O význame takéhoto daru svedčí aj skutočnosť, že zásady ich výmeny patrili k normám obyčajového práva.
Pri odovzdávaní daru z lásky bol veľmi dôležitý nielen jeho obsah a veľkosť, ale najmä spôsob odovzdávania a prijatia. Etiketa darovania bývala veľmi prísne dodržiavaná, aj keď vo všeobecnosti dary z lásky mali predovšetkým symbolický význam, ktorý prevládal nad ich úžitkovou funkciou. Najčastejšími darmi z lásky v slovenskom prostredí v minulosti boli zdobené piesty, praslice, hrable, perníkové srdcia, prinášané z výročných jarmokov a týždenných trhov, pierka, vyšívané košele, kraslice a ešte mnohé iné predmety. Ich súčasťou bývali i nápisy a datovanie s monogramom darcu, alebo obdarovaného.
Svadba
Do skupiny rodinných zvykov patrí svadba. Svadba je historicky vyvinutým systémom obradov a zvykov, sprevádzajúcich uzatvorenie manželstva, čím sa spoločensky i sakrálne potvrdila jeho právoplatnosť. Uzavretie manželstva znamená nielen spoločný život muža a ženy, ale aj spríbuznenie ich rodín. Dôležité je tiež zabezpečenie potomstva a ekonomickej prosperity novej rodiny. Uvedené fakty biologického i sociálneho charakteru určili základný obsah svadby. Popritom sa v nej odrazili aj špecifické historické danosti spoločenstva.
U Slovákov, podobne ako aj u iných európskych roľníckych národov, to boli aj prvky agrárnej, plodonosnej a prosperitnej mágie. Všetky súčasti svadby mali logickú následnosť a vzájomnú spätosť - pytačky, zásnuby, ohlášky, pozývanie na svadbu, dievocká a mládenecká rozlúčka, odobierka od rodičov, sobáš, svadobná hostina a svadobná zábava.
Príbuzenstvom a susedmi veľmi očakávanou predsvadobnou udalosťou bolo pozývanie na svadbu, pri ktorom sa zachovávala prísna etiketa. Veľmi sa dbalo na to, aby svadobčania - svadobní hostia boli pozývaní poriadne, nie len tak medzi rečou na ulici, ale priamo u nich doma. Pozývaním na svadbu bývali poverovaní družbovia, ktorí ozdobení znakmi svojej funkcie chodili so spevom po domoch, kde prednášali tradičný pozývací verš. Prijatie pohostenia, alebo obdarovania bývalo znakom potvrdzujúcim účasť na svadbe.
Na svadbu sa pozývalo v čase ohlášok, 1 - 3 týždne pred svadbou. Pozývanie družbami v priebehu 20. storočia postupne zaniklo, v súčasnosti je veľmi zriedkavé. Postupne ho nahradili tlačené svadobné oznámenia (pozvánky), väčšinou posielané poštou.
Svadby sa odbavovali najčastejšie na jeseň, alebo vo fašiangovom období a trvali 3 dni až týždeň.
Za priebeh svadby niesli zodpovednosť svadobní funkcionári, ktorí sa aktívne podieľali na dôstojnom priebehu celej svadby. Patrili k nim: družbovia a družice - mladí, slobodní ľudia z príbuzenstva mladomanželov alebo ich priateľov; starejší - starší muž z blízkeho príbuzenstva, s organizačnými schopnosťami a dobrou znalosťou zvykov svadobného obradu, zodpovedného za priebeh svadby; široká - väčšinou krstná mama nevesty, zastupujúca vydaté ženy, prítomná pri čepčení a ostatných častiach svadobného obradu. Oni sprevádzali mladý pár pri sobášnom obrade a mali povinnosť zúčastňovať sa všetkých dôležitých úkonov, spojených so svadobnými zvykmi.
Popri právnych úkonoch bývali súčasťou svadby zvyky, odrážajúce tradičný spôsob života a predstáv o svete (ochranné obyčaje, veštecké praktiky). Výrazným znakom svadieb bolo i predvádzanie hojnosti (nosenie veľkých svadobných hrncov, jedlá, koláče) a veselosti (spev, tanec), čo malo nielen sociálnu, ale v minulosti predovšetkým magickú funkciu. Sociálna a i magická funkcia vyplývala z poverovej predstavy o význame dobrého začiatku, ktorý môže priaznivo ovplyvniť budúcnosť.
Svadobné jedlá
Svadba patrila k tým rodinným slávnostiam, ktoré najdlhšie uchovávali i tradičné obradové jedlá. Podľa ľudovej viery práve svadobné jedlá zabezpečovali novomanželom v novovznikajúcej rodine prosperitu, šťastie a plodnosť. Symbolom hojnosti bývala na svadbe medom osladená kaša. Kaša sa podávala svadobným hosťom podľa tradičných regionálnych pravidiel najčastejšie v jednej veľkej mise, z ktorej jedli všetci zúčastnení. Magický význam na svadobnej hostine býval pripisovaný aj hydine a vajíčkam, ktoré symbolizovali kolobeh života.
Vegetabilnú silu obilných zŕn symbolizovali na svadbe okrúhle koláče - radostníky, ktoré často bývali i darom krstnej matky mladuche. Magický význam sa pripisoval na svadbe i konzumácii mliečnych výrobkov. Podávanie týchto jedál svadobným hosťom bývalo veľmi rozšírené najmä v oblastiach s rozvinutým chovom hovädzieho dobytka. Tvaroh a bryndza sa v ľudovej viere považovali za prostriedky, ktoré mali novomanželom zabezpečiť pekné biele deti a v prípade samotného mlieka i sladký život. Veľmi častým svadobným jedlom bývala kapusta.
Na nasýtenie hostí sa pripravovali najrozličnejšie omáčky a polievky. K slávnostnej atmosfére patrili i alkoholické nápoje (pálenka a víno), neskôr i pivo. Základné suroviny, z ktorých sa pripravovalo svadobné jedlo, zabezpečovali svadobné rodiny ženícha a mladej nevesty. Slávnostné spoločné stolovanie svadobných hostí potvrdzovalo spríbuznenie dvoch rodín.
Svadobnú hostinu riadil starejší, alebo jeden z družbov. Začínala sa modlitbou, alebo piesňou zo spevníka a prípitkom. Pripravené svadobné jedlá sa podávali podľa ustáleného poriadku. Neodmysliteľnou súčasťou každej dobrej svadby bola svadobná zábava, na ktorej hrávala živá hudba. Spievalo sa, tancovalo, vinšovalo a robili sa najrozličnejšie žarty, z ktorých mnohé mali pôvodne obradový, kultový a magický význam.
Svadobný sprievod a svadobný odev
Podobne, tak ako celú svadobnú hostinu, aj svadobnú zábavu organizoval starejší. Dôležitým organickým prvkom svadby bol i svadobný sprievod. Sprievod predstavoval hierarchistické usporiadanie účastníkov svadby pri ceste na sobáš a späť, ale aj pri príchode ženícha po mladuchu, pri prenášaní výbavy ap. Usporiadanie svadobného sprievodu bolo regionálne, lokálne i časovo veľmi variabilné. Učastníci svadobného sprievodu chodievali najčastejšie pešo, ale aj na vozoch a v zime na saniach ťahanými koňmi, vyzdobenými ručníkmi, perami, stuhami a zvoncami.
Ústrednými postavami celého svadobného diania bola mladucha a mladý zať.
Mladucha sa vyznačovala osobitným svadobným odevom, ktorého súčasťou bola parta - veniec ako znak slobodného stavu a panenstva. Rovnakú znakovú funkciu mala tiež zeleň vo venci, či na odeve mladuchy.
Ďalším výrazným znakom v odeve nevesty bola pôlka - úzky, dlhý pás textílie, na koncoch výrazne zdobený. Ako archaická súčasť odevu mladuchy je písomne i ikonograficky doložená od 16. storočia. Pôlku mávala mladucha prehodenú voľne cez plecia a v predu si ju pridržiavala rukami. V niektorých regiónoch ju nosili mladuchy prehodenú krížom cez ľavé rameno a upevňovali si ju na pravom boku.
Slávnostný ráz dodávali odevu mladuchy drahšie materiály, bohatá výzdoba a farebná pestrosť. Pri výbere farieb zohrávala dôležitú úlohu tradícia, ktorá súvisela s magicko-poverovými praktikami, zabezpečujúcimi plodnosť (žltá a zelená farba na sukni) a ochranu (červená farba vo výšivkách).
Mimoriadna starostlivosť sa venovala úprave hlavy mladuchy. Jej účes i celková úprava hlavy sa zmenili počas osobitného obradu čepčenia, ktorým vrcholil svadobný obrad.
Čepiec označoval vstup nevesty, dovtedy slobodnej dievčiny, medzi vydaté ženy. Čepiec, určený na zavitie, býval darom od krstnej matky. V súvislosti s mestskými vplyvmi sa postupne od konca 19. storočia mení farebnosť svadobného odevu mladuchy, rovnako ako aj celkový jeho vzhľad. Mladucha prestáva nosiť partu, ktorú nahrádza veniec z umelých kvetov a závoj. V odeve mladuchy začína prevládať biela farba.
Ženích býval oblečený tiež vo sviatočnom odeve, pozostávajúcom z košele a pierka - daru od mladuchy, klobúka a nohavíc.
Doplnkom odevu bola vreckovka, ktorú mal vo vrecku kabáta, resp. v rázporku nohavíc. Okolo pása, alebo krížom cez plece mal uviazanú šatku, resp. uterák.
Súčasťou odevu ženícha býval kožuch, mentieka, kabanica, guba, halena. Ich výber pre svadobný odev závisel od miestnych tradícií a pravdaže aj od ročného obdobia, kedy sa svadba konala.
Súčasťou svadobného obradu bolo i prenášanie výbavy do domu rodičov ženícha. V jednotlivých krajoch Slovenska sa konalo v rozličných časových úsekoch svadby. Záviselo od miestnych zvyklostí i praktických okolností v priebehu svadby. Pred odvezením výbavy sa nevesta rozlúčila s rodičmi i svojím rodným domom. Výbava predstavovala majetok mladuchy, pozostávajúci prevažne z osobných odevných súčastí, bielizne, bytového textilu a náradia, ktoré mali slúžiť pre jej osobnú potrebu pri práci v dome rodičov svojho nastávajúceho manžela. Výbava sa menila vývojom a závisela od majetnosti rodičov mladuchy.
Odevné súčasti i bytový textil si mladucha uložila do svadobnej truhly, ktorú s perinami odviezli do domu ženícha družbovia na voze. K výbave mladuchy patrili tiež dary, ktoré dostala od svadobčanov.
Súčasťou svadobného obradu bola svadobná noc novomanželov. Slávnostné ukladanie novomanželov na lôžko bolo záverom sobášneho dňa a konalo sa za sprievodu hudby a spevu. Túto časť svadobného obradu sprevádzali magické úkony, ktoré mali ochrániť manželov pred zlými vplyvmi. Ich úlohou bolo zabezpečiť plodnosť manželov a štastie obidvoch v spoločnom živote. Pred uložením na lôžko museli mladí manželia jesť určité jedlá a piť zo svadobnej fajky, resp. svadobného panáka, čo im malo zabezpečiť plodné manželstvo. Variabilita obradov a zvykov v tradičnej slovenskej svadbe je natoľko pestrá a rozsiahla, že je prakticky v plnej miere len ťažko spracovateľná a v súvislosti s jej prezentáciou možno upozorniť len na niektoré jej najdôležitejšie súčasti.
Každý región Slovenska má v rámci svadobného obradu svoje charakteristické zvláštnosti. Niektoré jeho zložky prevládajú - dominujú nad ostatnými, iné sú zas v stave nivelizácie. Jednotná idea rozličných regionálnych prejavov slovenskej svadby vyrástla z dedinského naturálneho hospodárstva, z rodových tradícií a spôsobu života.
Početné obrady slovenskej svadby sa zakladajú na magických predstavách a ani prijatím kresťanstva mnohé súčasti svadobného obradu celkom nezanikli. Hlavný zmysel svadby - spriaznenie dvoch rodov - zostal však nezmenený.
