detské hudobné nástroje

detské hudobné nástroje
– skupina hudobných nástrojov používaných deťmi.

Vyrábajú si ich samy deti pre seba alebo im ich zhotovujú dospelí. Ide o nástroje zmenšených rozmerov slúžiace na produkovanie zvuku s obmedzenými hudobnými a tónovými možnosťami. Uplatňujú sa aj v hrách a zábavkách detí na zvukovú signalizáciu, napodobňovanie hlasov zvierat, spevu vtákov atď.

Doposiaľ je zaznamenaných 65 druhov detských hudobných nástrojov:

19 pochádza zo skupiny samoznejúcich nástrojov – pukačky, kyjaky, bunkoše, chrastiace palice, klapačky, hrkálky (drevené, hlinené, orechové, makovicové, mechúrové atď.), rapkáče, drevené chrastidlá a ďalšie,

31 je zo skupiny vzduchozvučných nástrojov – biče, plechové pískače, húkadlá, vábce a vábničky (kostené, listové), vrtievky, bzučadlá, frčadlá, golongáš, hobojkové listy, tráva, kôrové trúby, vŕbové, jarmočné, hlinené, cukrové píšťalky, hvizdky (zo žaluďov, orieškov, gaštanov, orechov),

menej je blanozvučných nástrojov – detský bubon, bukač, hracie blanové škatuľky, trstinové drnčadlo, hrací hrebeň,

skupinu strunozvučných nástrojov reprezentuje celý rad detských citár, cimbalíkov a husličiek (škatuľových, doskových, žliabených a podobne).

Deti sú prostredníctvom detských hudobných nástrojov od najútlejšieho veku uvádzané do sveta zvukov najrozmanitejšími podobami chrastenia, cinkotu, bzučania, piskotu, trúbenia, pískania, vrešťania, klopkania, rapotania a pod. Pomocou nich sa učia vylúdiť na rozličných nástrojoch diferencované zvuky, a to uvedomele a kontrolovane.

Na ich zhotovenie používajú predovšetkým prírodné materiály (trávu, kôru, listy, drevo, plody, napr. žalude, orechy, makovice), pričom si zvukové nástroje vedia zhotoviť holými rukami. Pomocou nožíkov si robia píšťalky (vŕbové, kôrové, drevené), trúbky, gajdy, piskorky, trúby atď. Používajú aj lepenkové kotúče, papier na vrešťavé pískače, gombíky a kostičky na bzučadlá, brká na klarinety a hobojky. Detské hudobné nástroje sa vyznačujú ohraničenými možnosťami. Píšťalky zväčša nemajú hmatové dierky, prípadne majú len málo dierok (1 – 3), cimbalky sa nedajú presnejšie naladiť, na husličkách je málo strún (1 – 3), ktoré sotva držia ladenie a majú tichý hlas. Mnohé z nich sú napodobnením alebo zjednodušenou odvodeninou hudobných nástrojov dospelých. Napriek tomu umožňujú deťom vynikajúcu prípravu na ovládnutie hry na skutočných hudobných nástrojoch.

Slovenské detské hudobné nástroje korešpondujú s európskymi a osobitne so stredoeurópskymi, majú však charakteristické odchýlky, varianty, ale aj originálne riešenie zvukotvorných a ozdobných častí. Zároveň predstavujú rozličné vývinové stupne európskych hudobnonástrojových princípov, stavebných praktík a tónových zvukových prejavov.

Materiál: