dar

dar
– materiálna, činnostná alebo duchovná hodnota, ktorú jedna osoba či skupina dobrovoľne dáva inej.

Dar patrí do systému sociálnej  komunikácie ako znak, symbol utvorenia alebo potvrdenia pozitívnych medziľudských vzťahov. Je to jedna z univerzálnych kultúrnych kategórií jestvujúca oddávna. Pri darovaní určujúci význam má zásada vzájomnosti.

Prijatie daru je záväzkom, ktorý splnenie spočíva v opätovaní daru, takže popri dobrovoľnosti tu platí aj povinnosť odvďačenia sa za dar. Odmietnutie alebo vrátenie daru sa v tradičnej kultúre hodnotí negatívne (ako hanba, hriech) a znamená prerušenie vzťahu. Výmene daru sa pripisovala magická moc. Vyplývalo to z predstavy, že spolu s darom prechádza k obdarovanému aj časť bytosti darcu a tým sa medzi nimi vytvára tesný zväzok.

O význame daru svedčí aj skutočnosť, že zásady ich výmeny patrili k normám obyčajového práva. Dary boli aj významnou súčasťou náboženského života, kde mali formu obety nadprirodzeným silám, Bohu. Osobitným druhom daru bola almužna.

Dar vyjadroval spolupatričnosť, súdržnosť, pomoc, úctu, vďaku, priateľstvo, lásku, zároveň zvyšoval spoločenskú a sociálnu prestíž darcu.

Dary boli veci, nehnuteľnosti, služby i slová (napríklad blahoželanie, vinše). V tradičnej kultúre bolo rozšírené darovanie naturálií (obilie a iné plodiny, chlieb, koláče, syr, kohút, sliepka, alkoholický nápoj). Z vecných darov to bolo plátno, odevné súčiastky (šatky, čepce, vlniaky, zápästky, košele, topánky), pracovné náradie (piesty, hrable, praslice). Peniaze sa dávali najmä vo forme mince, ktoré mala popri finančnej hodnote funkciu magického prostriedku zabezpečujúceho zdravie, odolnosť, pevnosť. Magický význam malo darovanie koláča alebo chleba, ktoré boli symbolom prosperity roľníckej práce. Častou formou daru boli hostiny a rôzne prejavy pohostinnosti.

Dary vždy sprevádzali významné udalosti hospodárskeho, spoločenského, rodinného a náboženského života. Zvlášť významné boli funkcie daru v obradových situáciách, najmä v rôznych typoch ¶obradov prechodu – pri narodení, krste, krstinách, pri uzavretí manželstva (¶svadobné dary), pri vstupe do mládeneckého spolku, odchode na vojenskú službu, pri pohrebe (kar, jedlá pre zomretých), novšie aj pri prijímaní sviatostí (prvé prijímanie, birmovka). Dary boli súčasťou takmer všetkých kalendárnych obyčají (Mikuláš, Martin, Všechsvätých, Vianoce, Nový rok, fašiangy, Blažej a Gregor, Veľká noc, máje, Turíce, dožinky). Ľúbostný vzťah vyjadroval dar lásky (piesty, hrable, praslice, perníkové srdcia). Všetky významnejšie spoločenské udalosti (jarmok, trh, púť, hody, návrat do domu a odchod na cesty) sprevádzalo obdarovanie (cukríky, perníky, stužky, šatky).

Pri všetkých formách a príležitostiach obdarovania tradičná norma určovala nielen obsah a veľkosť daru, ale najmä spôsob jeho odovzdania a prijatia. Etiketa darovania bola prísne dodržiavaná (určený bol čas, miesto, gestá, sprievodné slová). Dary mali predovšetkým symbolický význam, ktorý prevládal nad ich úžitkovou funkciou.

V súčasnosti vzrástol počet príležitostí na obdarovanie. K tradičným pribudli nové – narodeniny, meniny, maturity, promócie, rôzne jubileá (¶zlatá svadba), deň žien, matiek, detí a podobne. Popri naturálnych daroch, ktoré postupne ustupujú, sa rozširuje paleta vecných darov (napr. šperky, umelecké diela) a najmä peňažné dary. Vo všetkých formách darov vzrástla ich finančná hodnota, čím sa zvýrazňuje ich ekonomická, úžitková a sociálna prestížna funkcia na úkor symboliky.

Súčasné tendencie rastu darov má nielen sociálno-ekonomické, ale aj rodinno-spoločenské príčiny – dary fungujú ako náhrada za absentujúce rodinno-príbuzenské a priateľské vzťahy. Zároveň sú náhradou za zaniknuté obyčaje ozvláštňujúce významné chvíle života.

Materiál: