Rodák zo Štiavnika, ako 20-ročný sa presťahoval do Hornej Štubne, kde žil až do smrti. Povolaním bol pekár. Zúčastnil sa na prvom stretnutí rezbárov vo Východnej roku 1975, keď vytvoril sochu Slovák a roku 1978 sochu Mama. Ani jedna z nich sa však v areáli nezachovala. V SNM - Historickom múzeu v Bratislave majú jeho komorné plastiky bohaté zastúpenie. Jeho tvorba je veľmi nezvyčajná, atypická - ide o výpoveď autorovho vnútorného sveta. V penzii Čupec vytvoril pôsobivé sošky s rôznou tematikou. Čím viac tvoril, tým viac mu drevo odhaľovalo svoje výrazové možnosti. V lese rastúce choré liesky bizarných tvarov mu vnukli prvú myšlienku opracovať ich, dať prírodnému tvaru novú podobu. Tak vznikali prvé palice, z ktorých sa vynárali nové tváre, prosté a tajomné, ktoré odkrýval jednoduchými zárezmi nožíka. Neskôr sa pokúsil vyrezať do kolíka prvú postavu. Námety pre svoje sošky nachádzal v najbližšom okolí. Sprvu to boli najmä matky s deťmi, neskôr sa okruh rozšíril o námety z pracovného prostredia, postavy zo skutočného i bájneho sveta a z histórie Slovenska. Vďačnou témou bol Jánošík, ale objavujú sa aj symbolicky poňaté plastiky, ktoré sa viažu na SNP. Zaujímavou a jedinečnou súčasťou jeho tvorby bola tvorba z kameňov, ktoré zbieral v okolí svojho bydliska. Tváre jeho kamenných hláv akoby sa vynárali z hmoty povrchovo nazbieraných kameňov, poznačených prírodnými živlami, do podoby ľudí v končitých čapiciach či v kapucniach.