člnok

člnok
 drevené púzdro člnkovitého tvaru na cievku s niťou, ktorým sa zavádzal útok do osnovy.

Na území Slovensku sa v domácej textilnej výrobe používal člnok dlhý cca 20–25 cm (pri tkaní z vlny aj dlhší) so zaoblenými rohmi (aby sa dal lepšie uchopiť) a s obdĺžnikovo alebo oválne vydlabaným vnútrom. V strede jeho bočnej steny alebo v dne bol otvor, ktorým vychádzala útková niť z cievky, príp. dno nemal (Horehronie, okolie Lučenca, Rimavskej Soboty a i.).

Cievka sa nastokávala na ohybnú paličku, ktorej konce boli zasadené do zárezov na užších stranách vnútra člnok. Cievka (špuľka, fajfička) sa zhotovovala z bazového prútika vytlačením jeho mäkkej dužiny, príp. z liesky jej vyvŕtaním. Niť na cievku sa namotávala na potaku.

Člnky vyrábali samoukovia v obci alebo remeselníci z tvrdého dreva (agát, slivka, buk, klen) a predávali ich v svojom okolí.

Aby boli ťažšie a dobre sa pri tkaní šmýkali, namáčali ich na dlhšiu dobu do oleja.

Nárečový názov:
čulnok, čunok, šelnok
Iné:
Niekedy bývali vonkajšie steny člnku zdobené vruborezom alebo rytím. Okrem člnku sa na Slovensku zachoval aj starší spôsob zavádzania útku, a to pomocou paličiek alebo prútov (v gubárstve, pri tkaní handričkových pokrovcov).
Tematika:
remeslá a domáca výroba
Materiály:
drevo
Remeselné skupiny:
tkáčstvo
Literatúra:
Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska