– splietanie priadze namotanej na paličkách.

 

Priadza sa viaže rôznymi spôsobmi zväčša podľa predkresleného vzoru. Okrem tradičných regiónov ľudovej čipky, kde bolo paličkovanie špecializovanou domáckou výrobou, a remeselníkov čipkárov v mestách, ktorí v minulosti vyrábali najmä pre šľachtu, mešťanov a neskôr pre mestskú módnu tvorbu, sa v súčasnosti paličkovanie rozšírilo ako záujmová činnosť a obohacuje sa o nové tvary, funkcie robené klasickými technikami a ich kombináciou. V minulosti bolo známe aj kombinovanie čipkárskej a šnúrkarskej (pazamentierskej) roboty.

Na paličkovanie sa na Slovensku používa ako podklad textilný, pilinami alebo pieskom naplnený vankúš valcovitého tvaru, do ktorého je možné zapichovať špendlíky určujúce miesto zviazania nite. V Belgicku je to rovný vankúš, vo Francúzsku v Alpách je to úzky valec na samostatnom stojane s ozdobne riešenými drevenými bokmi.

Paličkované čipky z územia Slovenska sú špecifické bohatou škálou väzieb, motívov a rozličných farebných kombinácií, ktoré úzko súviseli s farebnosťou výšivky a tradičných textílií, najmä odevu dedinského prostredia.

Na Slovensku sa na prelome 19. a 20. storočia plietlo 17 lokálnych alebo oblastných typov čipiek: novomestské, hlbocké, piešťanské, seredské, šopornianske, slovenskogrobské krajnianske, topoľčianske čipky (západné Slovensko); starohorské, špaňodolinské, hodrušské, hontianske, novohradské, liptovské čipky (stredné Slovensko); gemerské, spišské, šarišské čipky (východné Slovensko).

Škála slovenských čipiek uchováva prvky západo- a východoeurópskeho čipkárstva. Obsahuje aj nové prvky, ktoré sú výsledkom domáceho vývoja. Napríklad čipky z okolia Topoľčian sú vzhľadom a sčasti aj technikou pletenia blízke tkaniciam zhotoveným na doštičke. Čipky z okolia Nového Mesta nad Váhom, rovnako ako slovenskogrobské a hlbocké čipky, sú ukážkou pásikovej čipky rozšírenej najmä vo východnej Európe. Tylová čipka známa z Krajného, Myjavy či Brezovej pod Bradlom je typom mnohopárovej čipky, ktorej pôvod siaha do Belgicka. Tradičné čipky zo Spiša a z Gemera majú blízko k milánskych čipkám zo 17. a z 18. storočia.