Zdobenie kraslíc videla už ako malé dievča u krstnej mamy – na sporáku mala roztopený včelí vosk a zdobila vajíčka voskovaním. Tento moment jej utkvel v pamäti, zapáčilo sa jej to a časom začala skúšať zdobiť sama. Kupovala si pohľadnice, časopis Dorka a podľa vzorov, ktoré v nich našla, sa pustila do skúšania – bodka, čiarka a postupne to začalo ísť. Vyskúšala aj batikovanie, aj oblepovanie bavlnkou, ale voskovanie jej bolo najbližšie. Možno aj preto, že táto technika zdobenia bola pre bardejovský región typická. Spočiatku svoje kraslice len rozdávala, robiac ich v období pred Veľkou nocou. No neskôr nabrala odvahu a šla ich ponúknuť na veľkonočnú výstavu do osvetového strediska v Bardejove. A odvtedy sa verejne prezentuje pravidelne na podujatiach doma i v zahraničí, predovšetkým v Poľsku. Neustále sa snaží o nové vzory, každý rok vymýšľa iné, farebne ich odlišujúc. Kedysi kraslice zdobila nalepovaním zlatej samolepky, aby sa zdali honosnejšie, no momentálne uprednostňuje tradičnejšie motívy a farebnosť. Najradšej zo vzorov má kvietočky, okraje vajec rada zdobí vzormi z čipiek. Na farbenie používa vosk z pasteliek. Úžasné je pre ňu radenie ornamentov, akoby si ich umiestnenie pýtalo vajíčko samo. Niektoré je guľatejšie, vtedy vzor umiestňuje viac do jeho stredu, niektoré zas podlhovastejšie, vtedy dáva vzor viac do strán. Z druhov vajec používa všetky, ktoré sú dostupné na slovenskom trhu. Rada maľuje tenučkým špendlíkom alebo ihlou, vzor je vtedy podľa jej slov krajší, jemnosťou sa podobá čipke. Zdobenie kraslíc je pre ňu koníčkom, venuje sa mu popri práci. Maľovať začína po Vianociach a končí na Veľkú noc. Ako sama prezrádza, čím viac rokov sa tejto svojej záľube venuje, tým väčšiu radosť z toho má a tým viac sa jej to páči.