cifrovanie

cifrovanie
– v širšom význame ozdobovanie, okrášľovanie.

V materiálnej kultúre sa pojmom cifra označuje ornament, ozdoba alebo prvok, ktorý má viac dekoratívnu než úžitkovú funkciu („cifrované vajíčko“ – kraslica; „vycifrovaný mládenec“ – pekne oblečený a podobne).

V ľudovej hudobnej kultúre je cifrovanie spôsob variovaného obohatenia melodickej línie vyplňujúci tóny melodickej kostry, a to drobnými formulkami, obratmi, prírazmi, rozloženými akordmi, behmi, trilkami, rytmickými obmenami atď. Dobrého hráča na hudobnom nástroji charakterizuje jeho osobitá individuálna schopnosť a technika cifrovania, ktorá je regionálne determinovaná a diferencovaná. Na východnom Slovensku prevláda pevné, vo figúrach ustálené cifrovanie, na strednom Slovensku (najmä na Podpoľaní) je bohato obmeňované, dynamické, voľne rapsodické.

V tradičných tancoch sa cifrovaním nazýva zdobenie tanečných pohybov a tanečné improvizácie, tvorené individuálne v štýle príslušného tanca a regiónu podľa invencie a schopnosti tanečníka (drobčenie, krepčenie, poskakovanie, prepletanie, hajduchovanie, dubasenie, verbovanie a pod.). Uplatňuje sa spravidla v mužských tancoch (najmä v rozkazovačkách, mládeneckých tancoch, odzemkoch, verbunkoch), v indiviuálnom prejave partnerov v párových krútivých tancoch a i. Niekde sa ako výraz spontánnosti objavuje v svadobných sprievodoch, pri niektorých výročných obchôdzkach (fašiangových alebo májových). Ako ženský prejav je cifrovanie zriedkavejšie. Hudobný sprievod v samostatných kreáciách často tvoria  nápevy ku krútivým tancom.

Cifrovanie sa skladá z rozmanitých skokov, ale i z dupov, zrážania, kresania, obratov, švihov, tlieskania, úderov rúk o rôzne časti nôh a pod. Môže mať rozličný tvar a rozdielne trvanie: raz iba niekoľko skokov, ktoré tvoria pasáž v príslušnom tanci, inokedy ide o relatívne samostatnú a ucelenú tanečnú kreáciu so vzostupnou tempickou a tanečno-pohybovou gradáciou. Cifrovanie sa v našom ľudovom tanci ako interpretačný princíp vyskytuje dosť bežne.