chomút

chomút
(chimit, chomont) – základná časť konského postroja.

Do rozšírenia tzv. novodobého ¶záprahu (pred rokom 1000 n. l.) kone zapriahali pomocou remeňa natiahnutého na krku a upevneného do jarma. Chomút, ktorý má pravdepodobne východný pôvod a je považovaný za ranostredoveký vynález (prvé európske doklady sú z 9. – 11. storočia), sa rozšíril v 13. – 14. storočí. Tvorí ho mäkká kožená poduška (podklad, hlavnička, vankoš), na ktorý sa dáva samotný drevený chomút, obšitý kožou. Pomocou remeňov – bočníkov sa pripevňuje k ostatným častiam ¶konského postroja a retiazkami k oju. V niektorých oblastiach Slovenska sa chomút (popri ¶jarmici a ¶jarme) používal aj na priahanie hovädzieho dobytka. Používanie chomúta spolu s ¶podkovami umožnilo lepšie využitie konskej sily pri orbe, v doprave a pod. Chomúty, vyrábané v rámci ¶sedlárstva a ¶remenárstva, boli často zdobené ¶vybíjaním kovovými cvokmi.

V jazyku folklóru sa chomút vyskytuje ako znak neslobody, z čoho vychádza aj jeho použitie pri svadobných zvykoch so zábavnou funkciou – zakladanie chomúta na krk mladoženícha ako symbol straty slobody, ktoré sa na Slovensko rozšírilo z Čiech.

Fotogaléria:
Materiál:
Remeselná skupina: