chlebové cesto

– kysnuté cesto z ražnej alebo jačmennej múky, do ktorého sa môžu pridať zemiaky.

Zmes múky s vodou a kváskom sa vyhnietila v koryte, ktoré bolo na to určené. Cesto sa prikryté obrusom nechalo na prípecku vykysnúť. Potom sa vyváľalo a rozdelilo zväčša na sedem častí, ktoré sa uložili do vahanov alebo slamených ošitiek dokysnúť. Pieklo sa vo vyhriatej kopulovitej peci.

Pôvodne bol chlieb okrúhly, v strede s otvorom, ktorý slúžil na jeho nastoknutie na žrď pri skladovaní v komore alebo sýpke, ale používal sa aj na navlečenie šatky, keď ho slávnostne niesli do domu ženícha pri prenášaní výbavy nevesty a pri príchode svadobčanov zo strany nevesty (pridanci).

Z chlebového cesta vymieseného z bielej pšeničnej múky s pridaním vajíčok a zarábaného mliekom, sladeného medom alebo cukrom a pečeného vo forme vznikol obradový chlieb, nazývaný radostník, mrváň, kračun, paska. V mestskom prostredí sa pridaním cukru a hrozienok a zapletením troch častí do vrkoča piekla vianočka. Pečením vo forme pridaním vrstiev kakaa s cukrom vznikla bábovka.