čepčenie

čepčenie
(zavíjanie, kičkanie, povjazuvaňia, predaj nevesty) – svadobný obradový akt založenia čepca na hlavu mladuchy.

Tento obrad symbolicky potvrdzoval zmenu stavu mladuchy. V tradičnej svadbe bol jedným z obradových vrcholov. Svojím charakterom patrí medzi obrady prechodu s prvkami iniciácie a recepčných obradov (obradné bitie mladuchy; zmena účesu a odevu; obdarovanie, pohostenie). Znamenal prijatie mladuchy medzi vydaté ženy a dospelých členov spoločenstva.

Čepčenie logicky nasledovalo až ráno po svadobnej noci, t. j. druhý deň po sobáši. Až v 20. storočí sa v dôsledku skrátenia trvania svadieb časovo spojilo s obradom skladania venca mladuchy, takže sa konalo v závere sobášneho dňa (o polnoci, nadránom).

Robilo sa až po prechode mladuchy do domu ženícha (len zriedka v dome jej rodičov), v priestore oddelenom od ostatných svadobčanov (komora, povala, stodola, povyše stojaci susedný dom). Bolo záležitosťou výlučne žien, nebývali prítomné ani družice. Po úprave účesu založila mladuche čepiec krstná matka, niekde matka alebo svokra.

Premenu symbolizovala aj zmena svadobného odevu. Súčasťou čepčenia boli obyčaje a magické úkony svedčiace o jeho význame. Mladucha mala podľa poverových predstáv spočiatku klásť odpor (utekala, skrývala sa, zhadzovala čepiec alebo ženíchov klobúk, ktorý jej kládli na hlavu). Pri čepčení sedela na nádobe s vodou, na ktorej bol piest a mužské nohavice, aby mala ľahší pôrod a mužského potomka. Plodnosť a syna mal zabezpečiť chlapec, ktorého jej posadili do lona, prosperitu chlieb, koláč, peniaze.

Čepčenie sprevádzal spev obradových svadobných piesní s motívmi rozlúčky, ale aj erotických piesní o manželskom živote. Ženy dostali za čepčenie pohostenie alebo peniaze, ktoré im musel vyplatiť ženích (kúpa nevesty). Pred odovzdaním začepčenej mladuchy mu predvádzali najprv falošnú mladuchu (zväčša tri).

Začepčenú mladuchu privádzal medzi svadobčanov družba. Nasledoval svadobný tanec s mladuchou a ňou ponúkané pohostenie (koláče), ktoré bol povinný každý prijať. Znamenali potvrdenie uznania mladuchy ako dospelej vydatej ženy.

Čepčenie patrí aj v súčasnosti k najrozšírenejším svadobným obyčajam, ba možno zaznamenať aj jeho renesanciu, jeho formy sa však menia (čepiec nahradila šatka, neskôr sa pod čepčením chápalo zloženie závoja a zmena odevu mladuchy). Spoločný ostáva jeho základný význam a funkcia – manifestovať zmenu, akú znamená vydaj v živote ženy.