čepček

čepček
(klobúčik, kápka) – zvyšok blany z plodového obalu, ktorý zostal prilepený na novorodencovi.

Podľa miesta, kde blana zostala, nazývala sa čepčekom (na hlave) alebo košieľkou (na tele). Podľa poverových predstáv malo byť dieťa narodené s čepčekom šťastné, malo schopnosť liečiť a podobne. Preto sa čepček sušil a starostlivo odkladal. Bol považovaný za symbol šťastia, šťastného počiatku a v tomto význame sa ustálil aj v jazyku folklóru („Začať od čepčeka “ – robiť niečo od začiatku; „Musel sa v čepčeku narodiť“ – o šťastnom človeku, dobrom osude, dobrom živote).

Čepček dávali dieťaťu pri významných životných udalostiach, keď išlo prvýkrát do školy, na sobáš. Ako talizman si ho brali na vojenskú službu, na súd, na jarmok a podobne. Mohol sa požičiavať aj iným osobám. Verilo sa, že kto ho majiteľovi nevráti, zomrie. Rovnako sa zaobchádzalo s košieľkou. V okolí Uhrovca ju pôrodná baba vyčistila a usušila, a keď dieťa dorástlo, zašili mu ju do odevu. V druhej polovici 20. storočia tieto zvyky v súvislosti s rodením v pôrodniciach postupne zanikali.