brašnárstvo

brašnárstvo
- kožiarske výrobné odvetvie, ktoré sa pôvodne vyvíjalo v spojení s remenárstvom.

Od remenárstva sa postupne oddelili samostatné cechy sedlárov a brašnárov či kapsárov. Historická literatúra sa zmieňuje o taškárstve, ktoré bolo rozšírenejšie v stredoveku ako v novoveku a zameriavalo sa na výrobu pre vyššie spoločenské vrstvy. No už zač.iatkom18. storočia (1706) sa v cenníku remenárskych výrobkov v Banskej Bystrici uvádzajú medzi výrobkami „vandrovské tanistry“ a „sedlakom tanistry“. V tomto meste bol v 19. storočí založený aj samostatný cech kapsárov. V živnostenskej organizácii, ktorá sa utvorila po zrušení cechov roku 1872, sa brašnárstvo často zlučovalo s remenárstvom a so sedlárstvom do jedného remesla.

Brašnárstvo vznikalo najmä v oblastiach s rozvinutým chovom dobytka. Pre potreby ľudových vrstiev zhotovoval brašnár kapsy, opasky, remene, krpce, návlaky jednak na objednávku, jednak na predaj na trhoch či prostredníctvom podomových obchodníkov. Brašnárske výrobky pre roľníkov a pastierov sa zdobili obšívaním remienkom, vtláčaním reliéfnych foriem, kovových razidiel, profilovaných koliesok do vlhkej kože, vybíjaním mosadzných plieškov a krúžkov, vypletaním strapcov, vysekávaním kožených čipiek.

Jedna z najdlhšie jestvujúcich remenárskych dielní, ktorá zhotovovala aj brašnárske výrobky pre roľníkov a pastierov až do zoštátnenia roku 1950, bola dielňa v Banskej Bystrici. Jej posledný majster Štefan Muliczký robil pastierske opasky a kapsy ešte aj v komunálnom podniku, ktorý prevzal jeho dielňu. Okrem toho zhotovoval opasky pre divadelnú šatnicu Matice slovenskej v Martine (1952) a pre kolektívy záujmovej umeleckej činnosti. Táto banskobystrická dielňa, nepretržite jestvujúca takmer 300 rokov, pracovala nielen pre blízke okolie, ale aj pre celé Uhorsko a Balkán. Jej výrobky sa posielali na výstavy, reprezentovali ju na medzinárodnej výstave roku 1896 v Budapešti, na veľtrhoch a na výstavách v medzivojnovom období i po prvej svetovej vojne. V tradícii výroby kožených tašiek pokračovalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby výrobkami svojich majstrov Adama Beťku, Jozefa Lenharta, Jána Krepopa, nadviazali na ňu i niektoré výrobné družstvá a jednotlivci.

Technika výroby:
razidlová výzdoba