Bielčík Pavel, majster ľudovej umeleckej výroby

Rodák z Banskej Bystrice, pracoval v Smrečine, n. p., v Banskej Bystrici a ako účtovník na Obecnom úrade v Kokave nad Rimavicou. Na konci 60. rokov 20. storočia začal vyrábať ľudové aerofóny, učiteľom mu bol Martin Kubinec z Utekáča. Fujary a píšťaly vyrába najčastejšie z bazy, ale i z javora, tisu, liesky a rakyty. Ako prvý na Slovensku vyrobil fujaru dvojačku. Už roku 1975 získal cenu Instrumentum excellens v súťaži výrobcov ľudových hudobných nástrojov. Ako sólista inštrumentalista účinkoval s folklórnym súborom Kokavan na všetkých významných folklórnych festivaloch na Slovensku. Spolupracoval na TV filme Fujarôčka moja (1973). Je veľkým priaznivcom ľudovej hudby. Hrá na fujare a pastierskych píšťalách. S ÚĽUV-om začal spolupracovať roku 1970. Za svoje výrobky získal niekoľko ocenení v súťaži hudobných nástrojov O cenu Dr. Ladislava Lenga (1973, 1975, 1977, 1984, 1986). Svoje majstrovstvo predvádzal na mnohých festivaloch a výstavách doma i v zahraničí (Detva, Východná, Strážnica, Berlín, Paríž, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko). Jeho výrobky sú zdobené leptaním kyselinou dusičnou a všetky sú ladené (v G, D, As a E). V roku 2000 získal osvedčenie o priznaní kvalifikácie majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroby z dreva, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby. Literatúra: Miňovská, S. Fujarôčka moja. In: Národná osveta, 17/92, s. 30.