betlehem

betlehem
(jasličky) – zobrazenie biblického príbehu o narodení Ježiša Krista, symbol Vianoc.

Jestvovalo samostatne, alebo ako kulisa liturgických vianočných hier. Pôvodnými postavami bolo dieťa ležiace v jasliach medzi dvoma zvieratami, klaňajúci sa pastieri a traja králi. Panna Mária a sv. Jozef boli vsadení do scény neskôr.

Predobraz výjavu sa viaže k vianočnej omši, ktorú slúžil roku 1223 pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni v Umbrii sv. František z Assisi (1182 – 1226). V období gotiky niekedy jasle a drevené, kamenné alebo voskové sochy Ježiška, Márie a Jozefa spolu so živými hercami predstavovali postavy vianočných hier. Významným stupňom vo vývoji betlehema na Slovensku boli gotické krídlové oltáre s reliéfnym zobrazením scény narodenia Krista alebo klaňania troch kráľov. Z nich sa postupne začali osamostatňovať jednotlivé postavy v životnej veľkosti. Stavanie samostatných kostolných betlehemov rozšírili v 16. storočí v Európe františkáni a jezuiti. V 18. storočí sa betlehemy stavali v domácnostiach šľachty a meštianstva. K zľudoveniu betlehemov prispeli jozefínske reformy (1780), ktoré vyhlásili stavanie betlehemov v kostoloch za  nedôstojné cirkvi. Ľud si našiel náhradu v ich prenesení do domácností. Betlehemy sa kládli pred Vianocami do kultového kúta izby a rozoberali sa po Hromniciach. Figúry sa prechodom od kostolných betlehemov k betlehemom v domácnostiach zmenšovali od postáv v životnej veľkosti až k malým soškám. Osobitým typom boli prenosné betlehemy prispôsobené koledovým obchôdzkam. Veľký betlehem nosilo viac koledníkov (Prešov, Čičmany), častý bol menší betlehem. Nosil ho jeden koledník v škatuli, skrinke. V Čechách a na Morave chodili koledovať s miniatúrnymi betlehemami zavesenými na krku slovenskí drotári. Jasličky boli aj súčasťou bábkových hier o Kristovom narodení.             

Na stavbu betlehema sa používali rozmanité techniky a materiály: ploché figúrky z drevených pomaľovaných dosiek (kostolné betlehemy na Orave); vystrihnuté z farebných papierových hárkov (na Slovensko sa dovážali z Rakúska, Moravy, Čiech); plastické polychrómované drevené figúrky – vo výtvarnom prejave najľudovejšie, najrozvinutejšie, ešte donedávna bola živá ich výroba v okolí Banskej Štiavnice, Novej Bane; sadrové, voskové, obliekané a pohyblivé mechanické figúrky sa vyskytovali v kostolných betlehemoch. Sporadicky sa vyrábali keramické betlehemy (Pukanec). Ľudoví výrobcovia spestrovali betlehemský výjav postavami z domáceho prostredia (pastieri, muzikanti, figúrky v kroji).