bača

bača
– hlavný pastier pri salašnom chove oviec.
Zodpovedal za hospodárenie na salaši, najmä za mliečnu produkciu a stav zvereného stáda. Baču najímal salašný spolok, ktorý od neho požadoval ovládanie spracúvania mlieka, liečenia oviec, organizačné schopnosti a prirodzenú autoritu v obci. Bača sa zúčastňoval na dojení oviec, vyrábal ovčie syry podľa dohody a každého návštevníka na salaši bol povinný pohostiť žinčicou. Na salašoch s menším počtom oviec aj pásol a strážil stádo. Pri košarovaní prekladal s valachmi košiar. Na veľkých salašoch bol jeden z ovčiarov jeho zástupcom (podbača, polbača) a pomocníkom pri mliečnej výrobe; po preukázaní schopností sa mohol neskôr stať bačom. Skúsení bačovia sa vyznali v liečení zvierat i ľudí, niektorým sa pripisovala aj nadprirodzená schopnosť pomáhať, prípadne škodiť magickými prostriedkami (veštec). Plat baču závisel od dohody so salašným spolkom, ktorý dobrého baču najímal aj niekoľko rokov za sebou. Inštitúcia bačov sa na Slovensku rozšírila so ¶salašníctvom. Termín bača na označenie hlavného pastiera oviec je zaužívaný v celých Karpatoch a sčasti na Balkáne (poľ. baca, bacza; rum. baciu; maď. bacs, bacsó; srb. a chorv. bač). Pôvod slova nie je objasnený. 
Materiál: