apotropajné predmety

apotropajné predmety
– materiálne prostriedky, ktorým sa pripisuje schopnosť chrániť živé objekty pred čarami, démonmi, zomretými, zlými silami a prírodnými živlami.

K najstarším apotropajným predmetom patril oheň, voda, zem, nerasty, najrozšírenejšie boli ¶magické rastliny. Ako apotropajné predmety slúžili niektoré zvieratá, resp. ich časti, napríklad srsť, perie, kosti, zuby, rohy, pazúry, srdcia, kamienky zo zažívacieho ústrojenstva a iné. Konská lebka uložená pod strechou alebo zakopaná pod prahom chránila pred požiarom, zuby žriebäťa pod prahom stajne pred zlodejmi, voda, z ktorej sa kôň napil, pred urieknutím. Za mnohoúčelovú sa považovala podkova, napríklad pribitá na prah po smrti hospodára mala chrániť dom pred úpadkom a podobne. Bravčové čeľuste chránili pole pred búrkou, kosť z veľkonočnej šunky pred hlodavcami, krtmi, hmyzom a inými škodcami, srdce krta alebo prvonarodeného šteňaťa a kamienok z útrob kukučky chránili pred guľkou, hadí kameň, lieň zase pred chorobami.

Odev oblečený naruby mal chrániť pred urieknutím, pred vílami a vodníkom. Sliny, resp. popľutie mali zahnať blúdiacu dušu, paralyzovať neúspech hroziaci po stretnutí nevhodných osôb či zvierat, predísť urieknutiu. Zlodej, ktorý zanechal na mieste činu vlastný výkal, bol vraj chránený pred odhalením.

Ako magické ochranné prostriedky v súlade s princípmi mágie sa používali časti tela mŕtveho a predmety, ktoré bezprostredne súviseli s pochovávaním. Všeobecne bola rozšírená predstava, že  zlodeja, ktorý má malíček obesenca alebo prsty nekrsteného dieťaťa, nechytia. Palec obesenca zasa zabraňoval furmanovmu vozu prevrátiť sa. V Honte odstrihli cípy plachty prečnievajúcej z truhly a pribili ich na dvere, aby znemožnili návrat mŕtveho. V Gemeri s rovnakým cieľom hodili za smútočným sprievodom smeti z izby, kde mŕtvy ležal. Pred revenantmi mal takisto chrániť zub mŕtveho; vlasy zakopané pod prah stajne bránili vstup strigám; na Myjave mal byť pred nimi bezpečný človek, ak si utrel hlavu košeľou, ktorú mal mŕtvy oblečenú; zem z hrobu zamiešaná do osiva alebo nasypaná po obvode poľa, drevo z truhly, palica, ktorou ju merali, mali chrániť obilie a zeleninu pred škodcami; na okolí Nitry dávali slamu spod mŕtveho pod strechu, aby dom nezhorel.

Chlieb ako posvätný a obetný produkt patril k bežným apotropajným predmetom, tiež cesto a náradie používané pri jeho príprave. Kúsok cesta a triesočku z lopaty na sádzanie nosili v plátennom vrecúšku na hrdle ako amulet; smidku chleba si brali na dlhšie cesty, dávali šestonedieľke pod vankúš, dieťaťu do perinky, neveste na sobáš, do základov domu, mŕtvemu do truhly. S bochníkom zabudnutým v peci obchádzali pri požiari ešte nezasiahnuté budovy. Omrvinky z vianočného a veľkonočného pečiva dávali do osiva a do prvej brázdy, sypali pred záprahom na jar, volom na šije atď. Lopata, ometlo, koryto na cesto mali chrániť pred búrkou a pred revenantmi.

Pri mnohých predmetoch mali poskytnúť ochranu ich vlastnosti, ako odolnosť, ostrosť, ostne, ktoré sťažujú preniknuteľnosť, prístup. Napríklad pod miesto, kde ležal mŕtvy, a pod prahy, cez ktoré ho prenášali, zatĺkli klin z bresta, hlohu, klokoča alebo zo šípovej ruže; kôl z bresta dávali na hrob. K nohám mŕtveho kládli pílku, aby nemohol chodiť, po smrti gazdu zatĺkli v izbe do zeme klinec, aby majetok nešiel za ním. Šidlo, srp, kosa pri lôžku alebo pod ním chránili pred morou, gniavením, zneškodňovali čary namierené proti novomanželom; nôž, nožnice, ihly v uzlíku na kútnej plachte chránili šestonedieľku pred škodlivými ženskými démonmi, aby ju neodvliekli a dieťa nevymenili za podvršťa (premieň). Brány opreté o dvere stajne s klinmi obrátenými do voľného priestoru zamedzovali vstup strigám; ihla alebo nožík chránili gravidnú ženu pred urieknutím; špendlík v okne, sekera alebo kosa pred domom mali prepichnúť mračná, preťať búrku, krupobitie a pod. Z iných predmetov sa používala podkova, ocieľka, mince alebo akýkoľvek kus železa. Prevrátený stôl mal zabrániť návratu mŕtveho a požiaru ešte nezasiahnutých budov. Triesočky zo stola slúžili ako viacvýznamový amulet. K častejším apotropajným predmetom patril hrebeň, metla, zámka, uzol, pradeno, niť upradená 7-ročným dievčaťom, prvý pás plátna začínajúcej tkáčky. V minulých storočiach sa vysoko oceňoval hromový kameň s otvorom, o ktorom sa verilo, že vznikol na mieste, kde udrel hrom; spravidla to boli neolitické sekerky.

Škodlivý pohľad priamo do očí inej osoby mali odpútať červené predmety ako tkanice, stuhy, šatky, náhrdelníky, náramky. Červené stuhy chránili pred urieknutím všeobecne, dávali ich deťom, mláďatám domácich zvierat.

Ako ochrana pred nečistými silami (démonmi, revenantmi) sa často používali predmety súvisiace s kresťanskou vierou a obradmi. Predovšetkým to boli sväteniny, ku ktorým patrí voda, soľ, sviece, plodiny, rastliny, jedlá atď. posvätené na Troch kráľov, na Blažeja, na Marka, na Bielu sobotu, na Božie telo, na Turíce, na Máriu Zelnú, na Štefana, prípadne v iných dňoch roka, obrázky svätých, ružence zo semien klokoča, škapuliare a iné predmety posvätené na pútnických miestach, ale aj modlitebné knižky, niektoré odevné súčiastky použité pri krste a cirkevnom sobáši.

K  apotropajným predmetom patria aj trojrozmerné apotropajné znaky. V rôznej miere individuálne diferencované sú amulety, napríklad drahokamy a polodrahokamy (nerasty), no najmä talizman, kde síce existuje preferencia určitých predmetov, ako sú nájdená karta, minca, srsť z kominárovej metly, diviačie kly, pero z pávieho chvosta, šupina z vianočného kapra, ďatelinový štvorlístok a podobne, ale môže to byť aj ľubovoľný menší predmet, o ktorom sa človek domnieva, že mu pomáha vyhýbať sa neúspechom.

Materiál: