amatérske umenie

amatérske umenie
– umenie pestované zo záľuby, nie ako povolanie, prevažne bez nároku na finančnú odmenu.

Venujú sa mu amatéri – neškolení jedinci, samoukovia s istými vrodenými umeleckými schopnosťami (napr. niektorí naivní maliari, sochári), preto sa časť tohto druhu umeleckých aktivity označuje pojmom naivné umenie. Amatérske umenie sa odlišuje od umeleckých aktivít diletantov, nedoukov, osôb s povrchnými vedomosťami z odboru, ktorí sa usilujú násilne a nekvalifikovane napodobňovať umenie profesionálov. Z toho vznikli aj prezývky diletantov mazal, veršotepec. Amatérmi boli do istej miery i ľudoví tvorcovia, interpreti v rôznych oblastiach umeleckých aktivít: výtvarnej (rezbári, maliari), slovesnej (rozprávači, veršovníci, písmaci), hudobnej i pohybovej, lebo popri hlavnom zamestnaní v poľnohospodárstve sa zaoberali umeleckou činnosťou zo záľuby, prípadne pre zárobok.

Amatérske umenie zahŕňa spolu so spontánnou tvorbou aj inštitucionalizované formy, pre ktoré sa v 2. polovici 20. storočia zaužíval termín ľudová umelecká tvorivosť (ĽUT), neskôr záujmová umelecká činnosť (ZUČ). ZUČ sa v sfére divadelníctva sústreďuje na ochotnícke divadlo, v sfére ľudového tanca a hudby na folklórne súbory a dedinské folklórne skupiny, v sfére výtvarnej výchovy na výtvarné krúžky, krúžky fotografov amatérov, filmové krúžky. Metodickými strediskami týchto organizovaných umeleckých aktivít sú kultúrno-osvetové zariadenia, ktoré na všetkých administratívnych úrovniach usporadúvajú na podporu ĽUT súťaže, prehliadky, festivaly (Scénická žatva v Martine; celoslovenská súťaž a výstava amatérskeho výtvarníctva Výtvarná Dubnica; fotografické Bienále AMFO ; špecializované prehliadky amatérskych filmov – Tatranský kamzík, Oravská osmička; folklórne festivaly vo Východnej, v Detve, Myjave, Prešove, maďarské folklórne slávnosti v Želiezovciach a Gombaseku, ukrajinské vo Svidníku a v Medzilaborciach).