advent

advent
– začiatok liturgického roka, obdobie 4 nedieľ pred Vianocami, ktoré sa začína nedeľou najbližšou ku dňu Ondreja (30. novembra).

Symbolizuje mýtický čas 4 000 rokov od biblického stvorenia sveta do narodenia Krista (každá nedeľa = 1 000 rokov). V rímskokatolíckej cirkvi adventné ranné omše, tzv. roráty, symbolizujú starozákonné očakávanie narodenia Mesiáša. Advent, zavedený pápežom Gregorom I. (590 – 601), bol pôvodne spojený s pôstom 3 dní v týždni, neskôr len v stredu, piatok a sobotu po 3. nedeli adventu (suché dni, kántry). Synoda v Aachene roku 922, aby vykorenila predslnovratové zábavy a hry obľúbené v stredovekej Európe, zakázala počas adventu tanečné zábavy aj svadby. V tradícii sa tento zákaz zachováva aj v súčasnosti, posledná zábava pred Vianocami je na Katarínu.

Adventné obdobie je v ľudovej kultúre späté s predstavou o magickom význame začiatku (mágia počiatku), ktoré môže pozitívne alebo negatívne ovplyvniť budúci život aktivitou nadprirodzených síl (stridžie dni). Charakteristické sú ochranné obyčaje, ľúbostné čary, veštenia, obchôdzky s maskami, vinšovanie a zákaz ženských prác. S adventom sa viazali aj niektoré povery. Napr. na východnom Slovensku do polovice 20. storočia dbali na to, aby všetky dvere na hospodárskych budovách a dome boli počas ranného zvonenia zatvorené, aby bosorky nemohli škodiť ľuďom a domácim zvieratám. V okolí Topoľčian si dievčatá veštili budúceho ženícha pomocou kántrovnice – nite upradenej, „ozváranej“ (požutej), usušenej a vyšitej na handričke, ktorú si dievča, sediac na jednom mieste, pripravilo cez kántry a na noc dalo pod hlavu. Na tento účel sa kradli aj motúzky z povrazov na kostolných zvonoch. V poslednom období sa v mestskom prostredí rozšírila výzdoba interiéru adventnými vencami.

Materiál: