Poďakovanie výrobcovi Karolovi Strnišťovi

16.03.2021

Rezbár Karol Strnište viac ako 41 rokov spolupracoval s ÚĽUV-om a týmto by sme mu chceli vyjadriť veľkú vďaku za jeho dlhoročnú prácu a poznatky.

Vzťah k drevu a jeho spracovaniu mal dlhodobo, aktívnejšie sa ním však začal vyjadrovať na prahu štyridsiatky v polovici 70. rokov, keď v tvorbe našiel útočisko pred krušnými pracovnými časmi na Technickej univerzite v Košiciach. Sprvoti v dreve zhmotňoval svoje zaľúbenie v gotike, pretvárajúc doň inšpiráciu starými kamennými gotickými oknami z chrámov v Levoči, Prahe či Českých Budějoviciach. Lákalo ho však aj ľudové poňatie drevorezby. Páčili sa mu najmä formy na oštiepky či na maslo a v Košiciach pri návštevách akademického sochára Vojtecha Löfflera spoznal v jeho bohatých zbierkach tradičného umenia prekrásne formy na medovníky. Bol nadšený, keď mu sochár dovolil spraviť si z nich kópie do moduritu.

V drevorezbe je samouk. Ako intelektuál mal veľa napozerané z kníh, múzeí i predajní ÚĽUV-u a veľa sa inšpiroval starými dielami. Nekopíroval – detaily výzdoby či tvaru menil podľa vlastného cítenia. Po istom období snaženia skúsil predložiť svoje diela na posúdenie výtvarníkom ÚĽUV-u. Ako sám vraví, jeho výrobky sa im sprvoti nie veľmi páčili, ale neustal a nakoniec mu roku 1979 výtvarná komisia schválila prvé výrobky. A spolupráca kontinuálne pretrvala až do roku 2020.

Výtvarníci ÚĽUV-u, predovšetkým Janka Menkynová, mu posielali fotografie výrobkov, ktoré by mohol vyrábať, a bolo na ňom, do ktorých sa pustí. Po vstupe do „rodiny“ ÚĽUV-u sa mu otvorili aj možnosti komunikácie s inými výrobcami. Napr. ku kyjatickým hračkám sa dostal cez majstra ľudovej umeleckej výroby Rudolfa Stehlíka z Veľkých Teriakoviec. Získal od neho prototypy výrobkov, vzory, tipy na nástroje.

Práve nástroje a technické pomôcky, či už ručné, alebo strojové, si dodnes mimoriadne cení. Keď začal svoje výrobky – robené v prvom rade pre vlastné uspokojenie – predávať, získaval prostriedky aj na nákup nástrojov (dlátok, sústruhu, frézy, dekupírovacej píly a i.).

Karol Strnište charakterizuje sám seba skôr ako remeselníka než umelca. Nepovažuje sa za výnimočného rezbára – zvládne reliéfy, do sôch však už nejde. Oslovujú ho aj stolárske práce. Komodou, policami, písacím stolom či celou vyrezávanou stenou v spálni v duchu výzdoby konšelských lavíc z kostola v Levoči si napr. zariadil chatu v Smižanskej Maši na okraji Slovenského raja, kde žije dodnes.

Pracuje výlučne so suchým drevom, ktoré má odložené aj viac než desať rokov. Rád pracuje s lipou, ale obľubuje aj rezbu do duba, ktorý vyniká farbou dreva. Nábytok zas robil z červeného smreka.

Pri aktuálnej tvorbe sa v čase internetu rád inšpiruje aj obrázkami z Pinterestu. Takto sa dostal k ďalšiemu materiálu, ktorý ho oslovil – ku kosti. Z nej vyrába lepením trojrozmerné zvieratká, kombinujúc belosť tohto materiálu s tmavosťou dreva.

Tvorba aj v pokročilom veku prináša pokoj jeho duši. Nikdy nechcel byť za každú cenu najlepším – robí preto, lebo ho to napĺňa.

Karol Strnište s tvorbou pre ÚĽUV končí, avšak jeho rezbárske výrobky ešte nájdete v limitovanom počte v našej online ponuke.

V mene celého ÚĽUV-u ešte raz vyjadrujeme obrovskú vďaku za našu dlhodobú spoluprácu a želáme mnoho šťastia a zdravia do ďalších rokov. 

« Späť