Majstri ľudovej umeleckej výroby za rok 2017

25.08.2017

Ocenenie majster ľudovej umeleckej výroby udeľuje ÚĽUV spoločne s Ministerstvom kultúry SR od roku 1959 jednotlivcom za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri rozvíjaní konkrétneho výrobného postupu ľudovej umeleckej výroby a tradičných remesiel.  V roku 2017 boli týmto titulom ocenení šiesti výrobcovia, ktorí svojim postojom k životným hodnotám a odhodlaním zanechať po sebe dielo pre budúce generácie zachovávajú výnimočné prvky kultúrneho dedičstva.

Ocenenie majster/majsterka ľudovej umeleckej výroby udeľuje každoročne odborná komisia zložená z výtvarníkov, etnológov, dizajnérov a odborných pracovníkov.  Laureátmi tohto významného ocenenia pre rok 2017 je Ján Fotta, Ladislav Jurovatý, Anna Kováčová, Tomáš Mihók, Milan Stieranka a Jozef Svoreň.

Ján Fotta

Ján Fotta, ÚĽUV

Jánovi Fottovi z Klenovca bolo udelené ocenenie za výrobu v odvetví gubárstva. Z ovčej vlny tká koberce, surovice, guby a tiež pastierske kabáty (tzv. huňa). V jeho tvorbe možno pozorovať dokonalú znalosť vlny ako materiálu, ktorého výnimočné vlastnosti zachováva citlivým ručným spracovaním. Jeho výrobky sa vyznačujú vysokou úžitkovou a estetickou hodnotou. Technológia spracovania vlny je v súčasnosti ojedinelá a vo využití na rôzne účelové formy už vzácna.

Ladislav Jurovatý

Ladislav Jurovatý, ÚĽUV

Ladislav Jurovatý z Bratislavy bol ocenený za výrobu v odvetví drotárstva, zachovávanie a odovzdávanie tradičnej drotárskej technológie v rôznych pôvodných tvarových formách. Jeho tvorba je syntézou tradičných umeleckých a remeselných hodnôt so súčasným výtvarným vnímaním. Vytvára plošné i priestorové objekty menších rozmerov, ako aj monumentálne diela, vždy dokonale remeselne zhotovené. Je majstrom detailu a to tak z technickej, konštrukčnej stránky, ako aj vo výtvarnom riešení.

Anna Kováčová

Anna Kováčová, ÚĽUV

Titul majsterky ľudovej umeleckej výroby bol priznaný Anne Kováčovej z Liptovského Mikuláša za umelecký prínos a dosiahnuté výnimočné výsledky pri remeselnom spracovaní úžitkových predmetov s dominantnou výšivkou krivej ihly, artefaktov charakteristických pre detviansku kultúru. Pani Kováčová sa vo významnej miere podieľa na uchovávaní a rozširovaní pôvodných výrobných a výzdobných techník a úspešne tvorí v oblasti úžitkových predmetov dodnes. So zachovávaním techniky výšivky krivou ihlou z oblasti Detvy súčasne dokumentuje aj pracovné postupy a pôvodnú terminológiu.

Tomáš Mihók

Tomáš Mihók, ÚĽUV

Medzi Majstrov ľudovej umeleckej výroby patrí aj Tomáš Mihók z Kurimy. Venuje sa tvorbe zadymovanej hrnčiny so zachovávaním tradičných technologických postupov. Tieto spočívajú v príprave a spracovaní materiálu, jeho vypaľovanie v poľnej peci, ktorú si sám zhotovil a výzdobných postupov a motívov. Zachováva tradičné tvary nádob a ich výzdobu, niektoré misky aj s domodelovanými figurálnymi motívmi. Jeho výnimočnosť bola hodnotená aj pri zachovávaní technológie výroby a výzdoby bardejovskej hrnčiny v tradičných formách, ktorú tiež vypaľuje v poľnej peci. 

Milan Stieranka

Milan Stieranka, ÚĽUV

Majstrom ľudovej umeleckej výroby sa stal aj Milan Stieranka z Klenovca za výrobu v odvetví rezbárstvo. V jeho tvorbe dominuje bačovský riad – najmä črpáky, črpačky, formy na oštiepky ale aj sakrálne predmety, ako sú pastierske betlehemy či figurálne a zoomorfné  motívy znázorňujúce pastiersky život. Pri výrobe črpákov dôsledne dodržiava znaky charakteristické pre danú oblasť –  Horehronie, Detva, Liptov, Gemer.

Jozef Svoreň

Jozef Svoreň, ÚĽUV

Jozefovi Svoreňovi z Detvy bolo udelené ocenenie za výrobu fujár a píšťal. Jeho tvorba je charakteristická kvalitným remeselným prevedením a vysokými výtvarnými hodnotami s väzbou na regionálne tradície. Je dôstojným pokračovateľom diela majstra Pacigu, u ktorého sa učil. Vyrába fujary, šesť dierkové píšťaly, koncovky a dvojačky zdobené tradičnou podpolianskou ornamentikou. Celý proces výroby od hľadania vhodného dreva až po finálny výrobok si realizuje sám. Pri ich výrobe a ozvučení využíva pôvodné osvedčené postupy. Sám ovláda hru na fujare a jej ladenie, čo je dôležitým predpokladom pri jej výrobe.

« Späť